Žít
Ikiru
Living
To Live
Réžia:
Akira KurosawaKamera:
Asakazu NakaiHudba:
Fumio HajasakaHrajú:
Takaši Šimura, Šin'iči Himori, Haruo Tanaka, Minoru Čiaki, Kamatari Fudžiwara, Nobuo Kaneko, Acuši Watanabe, Kin Sugai, Daisuke Kató, Seidži Mijaguči (viac)Obsahy(1)
Kedži Watanabe celý život pracoval ako úradník na tokyjskej radnici. Za tridsať rokov vernej služby sa prepracoval až na miesto vedúceho oddelenia. Jeho celý život je len práca medzi štyrmi stenami kancelárie a vysoké stohy papiera na oboch stranách písacieho stola. Jedného dňa sa však pán Watanabe dozvie niečo, čo mu už nedovolí žiť svoj život tak ako predtým. Je smrteľne chorý a zostáva mu nanajvýš šesť mesiacov života. Uvedomí si, že za tých tridsať rokov nič nedosiahol, že žil iba pracovným stereotypom a neporozumením v kruhu rodiny. Tvárou v tvár smrti začne sám sebe klásť otázky o zmysle existencie a rozhodne sa zanechať po sebe na svete stopu. Muž, ktorého každý poznal ako zatrpknutého pesimistu, sa razom premení na láskavého človeka plného nádeje, ktorý s entuziazmom bojuje za výstavbu detského ihriska v chudobnej mestskej štrvti. To má byť jeho odkaz svetu, zmysel a naplnenie jeho životného putovania. Najznámejší japonský režisér Akira Kurosawa vytvoril svojím filmom Žiť dielo hlbokého humanizmu a porozumenia pre človeka, ktorému vedomie vlastnej smrteľnosti umožní mysticky prezrieť, pochopiť a precítiť lásku k životu. (oficiálny text distribútora)
(viac)Recenzie (147)
Včera (12.04.2009) jsem se na více než dve hodiny posadil do křesla, a nelitoval jsem. ()
Tento film jsem měla dlouho stažený, ale nějak se mi na něj nechtělo, už dle základního popisu či hlavního posteru. Bála jsem se zdlouhavých momentů a vůbec pomalého toku událostí bez jakéhokoliv zaujetí, což není můj šálek kávy. To jsem se ale zmýlila - již po několika minutách jsem byla naprosto vtažena do děje hlavně kvůli působivé atmosféře. Pro Takashiho Shimuru, jakožto Kurosawy oblíbeného herce, role ušitá na míru - zdařilý výkon. Jako top vidím závěrečnou scénu při obřadu - naprosto dokonalá zpětná vazba a sonda do lidských povah! ()
Záber na tvár spievajúceho hrdinu zobrazuje jeden z najpôsobivejších hereckých výkonov, aké som kedy videl. V zobrazení toho, čo chcel zobraziť, teda aspekt dobra ako kľúčový faktor významu človeka, v tom uspel perfektne, na viac ako 100%. Nie je to úplne môj typ filmu, ale objektívne sa nemôžem sťažovať. Napríklad to, ako hlavný hrdina obdivuje živosť svojej kamarátky, ako po tej živosti túži – to sú všetko jedinečné scény, ktoré zachytávajú prapodstatu života. ()
Dokonalá politická satira. Až se jednomu může zdát, že se za těch více než šedesát let vůbec nic nezměnilo. A to vše na pozadí velmi truchlivého příběhu o umírání, který se mění ve chvíli, kdy Kandžimu jeho bývalá podřízená říká, že je v továrně spokojenější, protože po sobě zanechá něco dobrého - smích v lidech probuzený vyrobenou hračkou. ()
Kurasawovo hľadanie nádeje zoči-voči istej smrti. Nedá sa mi tento film neporovnať s drámou od Arthura Millera "Smrť obchodného cestujúceho". Kurosawa však naopak od Millera hľadá čosi absolútne opačné, nejde mu úplne o kritiku kapitalizmu, žiadna smrť amerického sna, ale obnovenie vitality zdevastovaného národa po druhej svetovej. Hlavná postava Watanabeho je zahraná až v grotesknom kŕči prehnutého starca rozprávajúceho tak pomaly a potichu, akoby pred našimi očami umieral v reálnom čase. No práve kontrast k tejto štylizácii sú jeho aktívne kroky smerom k otvoreniu mestského parku, snaha zanechať niečo (obyčajne) významné a napriek fatálnosti bolestivej smrti neprestať tvoriť - čokoľvek. Watanabe sa tak neocitne v umelej ilúzii, ktorá naráža na realitu ako v Millerovej dráme. Napriek tomu, že obe diela končia tragicky, Kurosawa majstrovsky vkladá do filmu optimizmus. Takashi Shimura v hlavnej úlohe je neuveriteľne zábavná postava, v kontexte ázijského herectva expresívna, zapája každú časť svojho tela a vo vypätých momentoch z neho žiari melanchólia, smútok, akási vážnosť hovoriaca všetko o našej smrteľnosti - a nutnosti konať aj napriek nej. Áno, je to v podstate spirituálne Hollywoodsky film - Kurosawov obdiv k westernu a komédiám z Ameriky je pomerne známa vec - no je ďaleko odvážnejší v zobrazovaní pokrytectva ostatných zamestnancov úradu. Kulminuje to v jednej z vrcholných scén, kde sa skupina byrokratov uisťuje v tom, že by rovnako budovali čosi pozitívne pre svoje mesto/komunitu, aby im následne v očiach zaiskrila totálna existenčná kríza z ich životnej pasivity. Takéto momenty sú vo filme časté a sú neskutočne zábavné (doslova až smiešne) a zároveň rovnako desivé (často sme skôr ako "pasívny byrokrat", než aktívny Watanabe). ()
Reklama