Zlý chlap spí dobře

S týmto filmom mám trochu problém. Ako Kurosawou fanúšik si užívam ďalšiu skvelú spoluprácu Mifuneho, Moriho a Šimuru. Ale táto hamletovská variácia na pomstu zasadená do súdobej spoločnosti zameriavajúca sa na korupciu vo firme je v mojom ponímaní príliš roztrieštená a bez výraznejšej scény. Kurosawa vždy varioval a obmieňal svoje motívy a témy a v tomto prípade to išlo trochu mimo mňa. Tým netvrdím že to nie je herecky a réžijne zvládnuté. Len mám z toho rovnaký pocit ako v prípade Hamlet podniká od Kaurismäkiho. Satóova hudba je ale výborná a celkovo dávam 4 kvôli peknej atmosfére a zohranému tímu. Ale tiež aj z čírej sympatie, kedy Kurosawovi nemôžem vyčítať fascináciu touto témou, ktorá sa v jeho filmografií objavuje takmer stále. Ale na ucelenosť Neba a pekla, alebo vzťahovosť učitel a majster z Túlavého psa to nemá. (04.06.2015)

Samozrejme, jedným z neodškriepiteľným faktom, prečo Kurosawa bol na západe prijatý najvľúdnejšie pre svoje schopnosti z ostatných japonských režisérov, bol aj jeho západne príťažlivejší spôsob rozprávania východných príbehov. Demaskoval skôr motívy a pohnútky postáv, s ktorým sa západný človek vedel individualisticky lepšie stotožniť, ale stále si uchovával silný rukopis na to, aby ostal nezávislý. V Zlý chlap spí dobre využil hneď niekoľko netypických formálnych vychytávok: umele svetlo (podobný vo Felliniho Sladkom živote), hĺbka obrazu rozpoznateľná z amerických noirov, či shakespearovský námet, z ktorého v celku neobyčajne a nepozorovane vychádzal. Ale dodal mu opäť trochu inší rozmer, zápletka je náročná na okamžité pochopenie a postavy ťažšie "vcucnete". Strieda sa tu typická nátura expresívnosti, spoločenského rozvratu, široké pole mimiky a sklesnutých tvárí atď. Ale akosi som nevstrebal majstrovo dno síl a jeho zámer natoľko, ako v podaktorých jeho dielach, ktoré považujem jednak za vrchol kinematografie (zbytočné všetko menovať), alebo za silno osobné (Dersu). (13.02.2016)

Povojnová chladná a agresívna dráma z vysokých miest japonského biznisu. Všetko sa točí okolo vyšetrovania rozsiahlej korupcie, oveľa väčší priestor však dostáva tajomný muž, ktorý hľadá svoju pomstu. Toshiró Mifune, ako dvorný Kurosawov herec, je diabolsky temný a neúprosný, jeho hamletovsky poňatá postava je excelentná. Skvelý film, vynikajúca kamera a dynamická hudba, tak typická pre 60-te roky. (26.05.2020)

Zlý chlap spí dobře je neutěšený sysifovský pohled na boj s korupcí prohnilými mocnými a kritika úředníků, kterým loajalita k firmě nedovolí vypovídat a raději si vezmou život, čímž jen posílí vliv svých nadřízených. S odstupem půl století se v podstatě nic nezměnilo a Kurosawův nadčasový snímek bude zrcadlem mocným zločincům i za dalších padesát let. Jen ten nejednoznačný závěr se spoustou náznaků, že je možná všechno jinak mi pořád nedá spát, viz spoiler v diskuzi. (20.04.2009)

Nech pozerám filmy z akéhokoľvek kúta sveta a z akejkoľvek doby, vždy mi z toho vychádza, že my ľudia sme všade rovnakí (je mi to jasné aj bez filmov). Zápletka Zlého chlapa mi hneď evokovala to, čo čítame každý deň v slovenskej tlači. Korupcia na najvyšších miestach, zamlžovanie faktov, klamstvá, odstraňovanie nepohodlných svedkov, atď.. Čierna v kontraste s ostrým svetlom, postavy vystupujúce z tmy, šero, dusná atmosféra, podrazy, dejové zvraty, presne tak, ako to malo publikum v noirovkách rado a Kurosawa to vedel. Nenechajte sa odradiť tým, že film nie je tak známy, ako jeho ostatné diela, od Kurosawu treba vidieť všetko! (18.11.2012)