Príbeh

Tak tu bol doslova splnené zadanie s názvom psychologická dráma. Subjektívne spomienky verzus realita, prítomnosť verzus minulosť, detstvo verzus dospelosť. A to niekedy všetko aj v jednej scéne. Veľmi osobný príbeh, kde sa tvorkyňa scenára aj režisérka filmu snažila byť čo najviac osobná a nemalo teda zmysel príbeh prispôsobovať nejakej väčšej skupine divákov, aby bol viac pochopiteľný. Vtedy by totiž stratil celú svoju zaujímavosť a takto môžeme The Tale označiť bez výčitiek svedomia ako artový kúsok. Kontroverzné prijatie je tak vlastne komplimentom. (21.04.2020)

Specificky odvyprávěné. Nejde jen o prosté střídání časových linií, ale i o to, co si Jennifer pamatuje a co se skutečně stalo. Do toho jsou přimíchány promluvy do kamery i třeba dialogy mezi starším a mladším já hlavní hrdinky. Docela chápu, že to na někoho působí zmateně, ale mě to připadalo jako neskutečně kompaktní celek, ve kterém má každý záběr své místo. Příběh sám je stejně silný, jako nechutný a postelové scény působí otřesně, byť nejsou natočené tak, aby diváky prvoplánově šokovaly. Ale o to je jejich dopad větší. Výhrady nemám ani k hercům. Šel jsem do toho s despektem, ale o to příjemněji jsem překvapen. 85% (29.07.2018)

Asi je tam hodně práce s pamětí a rozpomínáním se a lhaním sama sobě a tak, ale mě celou dobu strašně bilo do očí to, že lidi, kteří pracují s koňmi (natož vedou vlastní stáj, která má nějak fungovat a mít nějakou reputaci), prostě nemají na nějaké výlety do restaurací, relax v bazénu nebo znásilňování holčiček čas, protože od rána do večera krmí, kydají, čistí, jezdí, trénují nebo shánějí veterináře a kováře a tak nonstop každý den, od 5 od rána do (v lepším případě) 10 v noci. (06.09.2021)

Chvíľu alebo teda skôr hodnú chvíľu to vyzerá ako súbor nejakých úvah, myšlienok. Film sa stáva silný formou, štýlom, témou. Dramaticky je však nedotiahnutý do takej dormy, že to človeka úplne zasiahne. Ale na druhej strane sa mi pri niektorých scénach dvíhal žalúdok a to vlastne explicitne nič nebolo ukázané. Nakoľko sa v poslednom čase vzmáhajú hnutia a hlasy za miernu toleranciu pedofílie (napr. Zuzana Kovačič Hanzelová to je dno novinárčiny, ešte som nevidel aby ultrafeministka tolerovala pedofilov), je možno potrebné, aby vznikalo takých filmov viac. A samozrejme nie iba o kňazoch, len aby sme si kopli do cirkvi, ale naozaj na ochranu detí. (07.02.2020)

Vyznanie vlastnej skúsenosti, ktorá ju poznačila na celý život, je skúsenosť Jennifer Foxovej, ktorá dokázala túto skutočnosť položiť na filmové plátno. Veľmi hlboký náhľad do svojej psychiky, ju vlastne odbremenil od ťarchy, ktorá ju ťažila toľké roky až sa odhodlala to zhodiť so seba, takým pôsobivým činom, akým je natočiť o tom film. Nevídaná veľkosť režisérky, ktorá to až sem dotiahla. Škoda, že sa dejom príliš do seba zahĺbila a dlho trvalo kým dej nadobudol tu ideálnu atmosféru, odhaliť ideu celého príbehu. Tak trochu na škodu, pretože to mohlo byť nie len na jedného Oscara. (12.11.2018)