Utøya, 22. júla

Intenzivní zážitek. Vlastně taková teroristická verze Nolanova Dunkirku v tom smyslu, že se pracuje čistě s emocemi strachu, paniky a zoufalosti, bez toho aniž by byl kdykoliv vidět nepřítel či smrt (až na pár výjimek). Kamera sedí k typu filmu, ale i tak je místy dost rušivá, každopádně to vynahrazuje způsob, jakým divák veškeré emoce je nucen prožívat s táborníky. Nemůžete si pomoct a v hlavě říkat: "No, tak nebuď blbá, teď musíš být ticho, utíkej." A to se mi už u filmu dlouho nestalo. Morálně mi na filmu bohužel vadí, že byl natočen tak brzo. Chápu, že se snaží o osvětu a varování, ale zároveň vydělává na tragické události stejně jako fakt, že nyní vznikají dva filmy o klucích v thajské jeskyni. (01.08.2018)

Vynikajúca expozícia, ktorá napína a napína, kedy to už dojde a aké peklo nastane. Prvých 10 minút tohoto pekla je skutočné peklo a očakával som, ako bude stupňované a čím ma dokáže prekvapiť vývin situácie. Lenže až do konca hlavná hrdinka s občasnými spolusediacimi, spoluležiacimi a spoluutekajúcimi väčšinou leží a sedí a rozpráva sa s ďalšími ľuďmi v šoku. Film tak nijak negraduje, pričom nám Poppe jasne naznačuje, že motiváciou dievčaťa je nájsť sestru. Ale príde len k ďalšiemu vysedávaniu s ostatnými a dialógom občas ako z maturitného večierku. Nakoniec film pôsobí najlepšie ako upútavký na Greengrassov plnohodnotne filmový príspevok k téme, aspoň v to dúfame. No a záver je podľa mňa slušný podraz na diváka. Film rozhodne nebudem hodnotiť podľa aktuálnosti témy, pretože si myslím, že si táto udalosť zaslúži informatívnejšie bohatšie spracovanie. Kombinácia príprava-realizácia-vyšetrovanie-súd by mi sadla viac. (16.09.2018)

Tento film nie je o Brejvikovi. Jeho postava sa za celý film v zábere mihne iba raz, aj to z diaľky. Príbeh je podaný z pohľadu detí, ktoré nórske peklo, ktoré sa odohralo 22. júla 2011 na ostrove Utoya, buď vôbec neprežili alebo utrpeli minimálne fatálne psychické následky. V tento deň Anders Brejvik zabil 69 detí zo Zväzu robotníckej mládeže za krátkych 72 minút. Naozaj silný príbeh, natočený na jeden jediný záber, ktorý s vami otrasie. *Videné na MFF Cinematik, 2018. (01.10.2018)

sadomasochistická inscenácia skutočnej udalosti. Poppe má veľmi dobre zvládnutý štýl, budovanie a hlavne udržiavanie napätia. Sfilmovanie podobnej udalosti by si ale žiadalo aj niečo iné - aspoň trošku myšlienkového ponoru a interpretácie udalostí, čo by spravilo film relevantným a naozaj výpovedným. Ako (v tomto prípade) nedosiahnutú métu je dobré uviesť napríklad Slona Gus van Santa, v ktorom sa téma streleckých útokov na amerických stredných školách podchytila majstrovskou filmovou rečou, vedúcou aj k analýze diania. Nie len k jeho thrilleroidnému a veľmi plochému vyobrazeniu. Toto je iba atrakcia. (23.12.2021)

Film sa nepokúša nič vysvetliť. nie je v ňom tipická dejová stavba- chýba záver a meno útočníka a mimo 1 vety ani jeho motivácia sa vôbec nezmieňujú. Možno tým pán režisér chcel poukázať na nezmyselnosť podobných činov, neviem. Čo je skoro isté, je že americký remake bude lepší ako tento film, lebo on nepochybne bude viac pracovať s emóciami divákov. Toto mi prišlo ako čistý a morbídny voyerizmus. Do kina sa na to neoplatí chodiť. (19.09.2018)