Bugsy

Originální, zajímavé a nápadité nejen díky skvělé režii, ale i hercům (Warren Beatty, Annette Bening) a hudbě, která je sama o sobě těžko poslouchatelná, ale ve filmu působí výtečně a příjemně podbarvuje už tak skvělou atmosféru 40. let. Akční scény jsou bravurně zvládnuté a k celkové dokonalosti moc nechybí. Snad jen občas trochu rozvláčnosti mi kazí celkový velice kladný dojem. (03.07.2005)

Téměř autobiografický snímek jednoho z Amerických gangsterů třicátých let Benjamina "Bugsy" Siegela. Doporučuji před shlédnutím tohoto snímku prostudovat Wikipedii, kdo to vůbec Bugsy byl, protože spousta souvislostí není ve filmu uvedena. Málokdo ví, že Las Vegas je tedy "potomkem" mafiánů. Samotný film byl trochu táhlý, ale dívat se na něj dalo. Fanoušky si najde především u milovníků mafiánských filmů, i když nějaké zázračně propracované vraždy tu nehledejte. (12.10.2010)

Bugsy strašne rád rozpráva, ale keď už rozpráva priveľa je s vami väčšinou amen. Dnes je Las Vegas pojmom, ale v čase Bugsyho tam chodili šťať iba túlavé psy. Nápad postaviť v Nevadskej púšti komplex kasín a hotelov a urobiť tak z neho centrum zábavy, vznikol v Bugsyho hlave úplne náhodou. Skvelý nápad si skomplikoval tým, že sa zahľadel do štetky a odistený granát si k hlave priložil v momente, keď jej zveril finančnú starostlivosť pri výstavbe kasína. Zo sračiek do akých sa nechal stiahnuť sa ťažko vymotáva...Podobnosť so Scorseseovym Casinom je očividná - gangstri, peniaze, štetka a problémy, ale kým Scorsese dotiahol svoj film k dokonalosti, Bugsymu k nej niečo chýba. 80%. (18.08.2011)

Snímka z mafiánskeho prostredia, ktorá sa dá vzhľadom na jej celkové poňatie oprávnene radiť do starej filmárskej školy. Má to šmrnc, vyniká hlavne skvelou dobovou atmosférou, ktorú sa filmárom podarilo zachytiť naozaj výborne a taktiež aj kvalitnými dialógmi, bez akých by sa žiadna pravá gangsterka nezaobišla. "Twenty dwarves took turns doing handstands on the carpet." S tvrdením, že dĺžka filmu je prepísknutá v žiadnom prípade nesúhlasím, absencia akýchkoľvek prestreliek len kvôli efektu mi absolútne neprekáža, tak či tak by tu boli zbytočné a tiež kontraproduktívne. Každý jeden záber pôsobí honosne, priam z toho vyžaruje luxus a megalomanstvo, čo nás neustále utvrdzuje v tom, že Siegel na takýchto veciach doslova lipel (za akúkoľvek cenu) a priam ho očarila kalifornská "vyššia" spoločnosť, v ktorej sa cítil ako doma. Pokiaľ prehliadneme isté dejové nepresnosti na úkor atraktivity filmu (v žiadnom prípade nemyslím vsunutú dejovú linku ohľadom Mussoliniho, ktorá ma vcelku pobavila), príbeh je vystavaný vcelku fajn, až na zopár menších chybičiek. Tým mám na mysli hlavne niektoré konkrétne scény, ktoré mi svojou naivitou chvíľkami vyčarili úsmev na tvári - priznajme si, Bugsyho občasné výlevy zúrivosti či najmä jedna romantická scéna vyznievajú fakt hlúpo a komicky, sú proste natočené mierne amatérsky (môj názor). Čo mi svojím spôsobom trošku prekážalo prakticky po celý čas, bolo obsadenie Warrena Beattyho (vlastne mi vadil herecký výber u celého tria Luciano - Lansky - Siegel, zvyšní dvaja však toľko priestoru na pľaci nemajú). Samozrejme, ukázal sa tu nepochybne vo vynikajúcom svetle a z plejády hercov na plnej čiare vyčnieval (skvelý bol tiež Keitel), lenže priznajme si, v čase natáčania bol na túto rolu už trošku pristarý, ak zoberieme do úvahy, že spomínaný gangster mal vo filmom mapovaných rokoch 30 až 40. To už ale z mojej strany vyznieva viacmenej iba ako také puntičkárstvo, takýmto pomerne nepodstatným maličkostiam zas až takú váhu prikladať nemožno. Dôležité je, že Barry Levinson nám doručil poctivú svojráznu životopisnú gangsterku v tom pravom zmysle slova so všetkým, čo k tomu treba (jednu z posledných svojho druhu), aká je dnes už raritou. 80% (02.07.2014)

Filmy o vzostupe a páde slávnych gangstrov nie sú ani tak o nich, o tom, akí boli vlastne zlí ľudia, respektíve až tak niekedy úplne neboli, ale o tom, ako by sme sa chovali aj my, ak by sme mali takú moc a peniaze v rukách. Čiže čo robí moc s ľuďmi. Medzi Bugsym, ostatnými gangstermi a nami je rozdiel iba v cieli našej ctižiadosti. Levinson príbeh zakladateľa Las Vegas obliekol do obrazovo mierne štylizovaného, až komiksového hávu. Ukazuje jeho záporné, ale aj kladné stránky a nezabudne pripomenúť, že v tejto branži z vrcholu nasleduje vždy iba pád a to bez výnimky. To pokiaľ by vás náhodou napadlo založiť nejaké mesto na poli a zaplietli by ste do toho naše podsvetie. (20.07.2015)