Muž so znakom smrti

Hlavný rešpekt mu síce prinieslo až Prepadnutie v pacifiku, ale pre mňa je práve Muž so znakom smrti ten najsrdcovejší Steven Seagal, ktorý ponúka snáď najviac jeho trademarkov a tej najvyššej kvality. V rámci jeho tvorby som ho videl pomerne neskoro, asi až ako piaty, šiesty v poradí, ale po ňom sa už Seagal definitívne stal mojou žánrovou jednotkou. Dejovo je to na rozdiel od niektorých jeho ambicióznejších filmov len čisté béčko, ale téma pomsty je mu najbližšia, v tomto prípade za postrelenú neter a hlavne si treba chrániť rodinu likvidáciou celej mafie až po jej korene, čo je samozrejme naivné, ale vo svete filmu to funguje dokonalo. Síce sa nejedná o nejakú dynamickú akčnú jazdu od začiatku až do konca, hlavne celá prvá polovica sa v tomto ešte dosť drží na uzde, ale filmu to vôbec neškodí, aspoň dostanú veľký priestor postavy, ktoré si ma získali a samozrejme hlavne Steven Seagal, ktorý už má svojej pôvodnej násilnej práce dosť, ale keď si ho problémy nájdu aj v osobnom živote, využije všetky svoje skúsenosti a schopnosti, aby ich kompletne zničil. A v druhej polovici je to už ten najlepší Seagal, takže akcia strieda akciu. Ale predsa len sa tu nájde aj pár detailov, ktoré sa stále dali doladiť, napríklad woodoo atmosféra, ktorú sa film snaží navodiť v úvodnej fáze časom úplne zmizne, takže mi to prišlo zbytočné a bez tých pár scén by sa film určite obišiel, napríklad rituál s kohútom. A teraz už k samotnej akcii, ktorá je jednoducho vynikajúca. Súboje tu majú ešte výraznejší priestor, než v zvyšnejších seagalovkách, pričom majú nápaditú choreografiu, práve tu je aikido využité najlepšie, sú výborne prehľadne natočené a hlavne nadmieru drsné. Tu je Seagal prakticky až takým sadistom, miesto toho, aby protivníka rovno zabil, prípadne aspoň omráčil, tak mu často spôsobí brutálne zranenie a kričiaceho ho nechá s pokojným výrazom na zemi idúc si nekompromisne za ďalším, čím tu vlastne záporákom robí hotové peklo. A na tých drsných momentoch si tu teda dali záležať, hlavne zlomená ruka po perfektnom chvate v obchode alebo noha zlomená v kolene. A ešte ich vylepšuje aj skvelý výber protivníkov, zneškodňovanie takýchto jamajčanov so svojimi siláckymi rečami je o to zábavnejšie. Ale neprekvapuje ma, že tu Seagal dostal až dvoch černošských partnerov, inak by ho pre ten sadizmus mohli obviniť z rasizmu. Prestrelky sú tentoraz dosť v úzadí, ale aj tak pasáž s odstreľovacou puškou mám veľmi rád a poteší aj vydarená automobilová naháňačka. Takže tentoraz sa akcia nadmieru vydarila, ale ak mám byť konkrétny, tak najradšej mám celú časť v obchode a súboj s trojicou protivníkov. Sklamal ma jedine finálny súboj, ktorý vôbec nie je v Seagalovom štýle a prakticky neponúkne žiadny zaujímavejší chvat, ale zase má skvelé drsné niekoľkonásobné ukončenie. A sťažovať si nemôžem ani po stránke obsadenia, Steven Seagal v najlepšej forme, pričom má aj výborné hlášky, jeho sympatická rodina, Keith David a Tom Wright ako Seagalovi pomocníci a skvelí záporáci, hlavne démonický Basil Wallace, pri ktorom ma najviac prekvapuje, že sa už nikdy moc nepredviedol. A audiovizuálne je to jednoducho slušný štandard týchto kvalitnejších béčkových filmov prvej polovice deväťdesiatych rokov. Takže pre mňa je Muž so znakom smrti kultová klasika, ktorú som videl nespočetnekrát, na tie perfektné súboje a Seagala v najlepšej forme a prístupe sa môžem pozerať stále. 93% (08.04.2007) (menej) (viac)