Zostup Orfeov

Sidney Lumet byl mistr v adaptování divadelních her nebo předloh s převahou mluveného slova. Vždy ale dokázal vhodně zvoleným stylem dodat filmu požadovaný rytmus, aby se nezvrhl v unavující proud divadelního textu. Právě proto jsem překvapený, že právě tohle se stalo v adaptaci divadelní hry Tennessee Williamse. Žadné kamerové hrátky jako v Pahorku, úderny střih ve stylu Dvanácti rozhněvaných mužů nebo satirický odstup Networku. Jedná se o solidně odehraný sled divadelních obrazů snimaných v dlouhých záběrech s jasně patrným původem materiálu (zřetelné rozdělení do jednotlivých aktů). Při znalosti nekonvenčně a moderně působící Lumetovy filmografie nenacházím v Orfeovi nic výjimečného ani zapamatováníhodného. (14.09.2013)

Orfeov zostup, veľký tragický príbeh lásky a nenávisti, putách spoločnosti a neviazanej slobode, je ďalším z nezabudnuteľných diel veľkého režiséra Sidney Lumeta. Ako napovedá názov, paralela so slávnou antickou tragédiou nie je náhodná, a v modernom dramatickom aj filmovom spracovaní je stále rovnako pôsobivá, plná silných myšlienok a ideí na pozadí komorného príbehu o bývalom bavičovi a hráčovi na gitaru, ktorý hľadá miesto na začiatok nového života. Čoskoro mu cestu skrížia dve ženy, z ktorých jedna pozná jeho minulosť a nedá mu tak ľahko na ňu zabudnúť... Val Xavier alias Hadia koža, bravúrne stvárnený nesmrteľným Marlonom Brandom, je archetypom klasickej romantickej postavy, kráčajúcej v ústrety smrti. Skvele napísaná (aj zahraná) je aj Lady (Anne Magnani), ktorá sa po celý život zmieruje s nešťastným osudom a spolužitím s nenávideným Jabom, prenasledovaná tragédiou z detstva. No a nakoniec je tu voľnomyšlienkárka, mladá a divoká Carol (Joanne Woodward), ktorá žije vo viere v nekonečnú slobodu, a do Vala sa beznádejne zamiluje... Stúpajúce sexuálne napätie medzi Brandom a Magnani, detailne prepracované charaktery vedľajších postáv (šerif Talbot, Carolin brat, Jab) a vynikajúci scenár spolu s excelentnými hereckými výkonmi robí z Orpheus Descending gurmánsky zážitok. Vrelo odporúčam všetkým milovníkom kinematografie. (08.11.2013)

Priam nadopovane charizmatický Brando a skvelá réžia Sidneyho Lumeta. Milenecká romanca s dramaticky vyvrcholením koncom, medzi tým pár skvelých pomaly plynúcich, ale veľavravných dialógov, ale až tak som na tom neulietaval. Nebyť skvelých záberov kamery skvelých hercov (konštatovanie, že v ňom hrali štyria Oscarom ocenení, to stojí za to) a žalostného konca, asi by film z priemeru nevyšiel. 75%. (04.04.2008)

Tak to dopadá, keď nenávisť, závisť a predsudky prevýšia zdravý rozum a triezvy pohľad na svet. Nič nie je spoločensky nebezpečnejšie ako hlúpy fanatizmus. Marlon Brando si to tu opäť raz strihol vo fantastickej postave, ktorú nielenže bravúrne stvárnil, ale ešte na mňa ako diváka aj hypnoticky zapôsobil. Val Xavier sa tu v jeho podaní nenápadne, ale isto prepadá do osídiel ľudskej zloby a čistej esencie zla, pričom všetko vrcholí smutným tragickým finále, v ktorom pochopí, že na útek je aj tak už neskoro, pred ľudskou hlúposťou niekedy niet úniku. Nádhera. 85/100 (29.03.2016)

The Fugitive Kind je fakt tvrdej film. Někomu může vadit jasná divadelnost, ale to nic nemění na tom, že Williamsovi hry jsou aktuální pořád, protože věrně a - hlavně - silně reflektujou pravý bolesti, a The Fugitive Kind patří rozhodně k těm nejtemnějším. To, že dialogy (především monology) jsou občas až staromódně teatrální a kytara jako "životní společník" jednoho potulnýho tuláka už v dnešní době nepůsobí tak věrohodně, to všechno dominantně (vy/pře)važuje Marlon Brando a nedoceněná Joanne Woodward. Neprávem zapadlej, silnej film. (14.03.2012)