Mandolína kapitána Corelliho

„Starosta vám odkazuje, že ak neviete, čo znamená ´choďte do riti´, máte ísť dnu a my vám to vysvetlíme.“ Magický realizmus je fascinujúci literárny žáner, ale nedá sa povedať, že by som z neho bol totálne paf. No Mandolína kapitána Corelliho je jedným z najsilnejších románov, aké som kedy čítal. Nech už Weinsteinovci dali dokopy akokoľvek ambiciózny tím (režisér fenomenálneho Zamilovaného Shakespearea, v tej dobe megapopulárny Nicolas Cage, renomovaná literárna predloha...), nemali šancu a de Bernièresov úžasný, rozmerný a magickými detailmi prestúpený (veľko)román sa sfilmovať NEDÁ. V lepšom prípade sa o to môžete pokúsiť, ale to je všetko. Po vizuálnej stránke sa nákladná koprodukčná snímka hrdí báječnou výpravou rozkvitnutého gréckeho ostrovčeka, ktorého akoby sa netýkalo vojnové peklo. S hercami je to horšie, Cage je príšerný (nedokáže ani dôveryhodne preniesť trápne vety typu „Slečna, v čase vojny musíme byť vďačný aj za kúsky pokoja.“), Bale o ničom a na Penelope Cruz sa už ani len dobre nepozerá, nieto aby bola talentovaná. Našťastie, menej známe tváre (Hurt, Papas, Maggio) nám umožňujú sústrediť sa na to, čo je dôležitejšie: tragický príbeh veľkých rozmerov. Láska, odvaha, hrdosť, česť, zbabelci, vojnové zverstvá. Aby sa však celé toto ambiciózne monštrum zaplatilo, pôsobí dojmom, že producenti režiséra počas nakrúcania výrazne ovplyvňovali a radili mu, ako má čo nakrúcať, prípadne čo vyškrtnúť zo scenára (napr. knižné finále) a napísať to inak. Podľa toho výsledok bohužiaľ vyzerá. Akosi čudne ba až matne, nemastne, niektoré scény hravo naznačia, do akých parádnych oblastí tvorcovia chceli ísť (kapitulácia úradu), ale hneď nasledujúca, neobyčajne prízemne školácka scénka to okamžite pokazí. Kino Považan NMnV 2002 (12.12.2004)

Mě se to líbilo (a to jsem jinak cynik). Knihu (asi naštěstí pro film) jsem nečetl, takže čistě podle toho, co jsem viděl, chválím Cagea, kterého jinak příliš v oblibě nemám, ale tady mu role sedne a já mu toho klaďase věřil, Penelope Cruz (obdobný případ) a zejména Johna Hurta. Rozhodně tohle dílo na poli válečných romancí řadím mnohem výše, než oskarového Anglického pacienta (u kterého jsem usnul) nebo Cold Mountain (u kterého jsem se ve vypjatých okamžicích smál). Myslím, že jde o poctivé 4*. (31.10.2005)

Zo začiatku by až človek mohol mať pocit, že kapitán Corelli a jeho talianski spolubojovníci idú obsadzovať grécku Kefalloniu hlasným spievaním a bombardovať ju budú husľovými kľúčami. Do konca sa nič nemení a divák dostáva skôr nasladnutú vojnovú romantiku, ako nejakú poctivú akciu. Som mierne sklamaný, lebo som si Mandolínu púšťal v domnení, že pôjde o vojnový film... (21.09.2009)

Celou tu dobu mi připadalo, že z toho chtěl John Madden udělat oscarové umělecké veledílo. Nádherné exteriéry, příjemná atmosféra a zručná kamera udrží diváka v pozoru. Pro Penélope Cruz byla tohle role šitá na triko. Ta urputná snaha však byla zbytečná. Mandolína nemá charakteristiky, ani parametry dramaturgicky vyzrálého velkofilmu a utápí se v průměru. (31.05.2004)

Takový standartní americký romanticko-válečný film. A to myslím v dobrém. Sympatický je mi tím, že se mu povedlo vyhnout se všem typickým kýčovitostem, které podobné filmy provází, na druhou stanu práběh kapitána Corelliho také ničím výrazně nevyčnívá. A oba hlavní představitelé byli nevhodně zvoleni a tu lásku jim ani na chvíli neuvěříte. (14.08.2007)