Krok za krokom

Vrchol v rodinných seriáloch. Perla komediálnych seriálov 90. rokov. Tento seriál som pravidelne sledoval a nechcel som si nechať ujsť žiadny diel. S dianím v ňom som prial žil. Malo to poučenia, vedelo to správne deliť vážne a komické situácie. Malo to skvelé herecké postavy, ktorých hereckí predstavitelia s tým strávili veľa rokov a dali do toho seba. Snáď najviac som si zamiloval dobráka Coudyho, ktorý niekedy prejavoval svoju genialitu, inokedy úplnú hlúposť, či šialenosť, vedel však byť aj normálny, bol proste typom uleteného chlapíka, čím mi bol sympatický, keďže sa za takého považujem aj ja. Sasha Mitchell sa tým stal jedným z mojich obľúbencov, aj keď inde už nezožal taký úspech a táto postava je s ním pre väčšinu divákov najviac spojená. Hlášky ako Čéče, či nezabudnuteľné Ja spievam Blues a život v karavane pre mňa zostanú krásnymi spomienkami. V seriáli som si však našiel aj iné momenty a osoby. Veľmi som fandil láske JTho a Sam a bol som smutný, keď to skončilo, taktiež samotná Carol bola krásna manželka. Mark bol niekedy ako môj obraz, keďže bol úspešný v škole, prežil si šikanu, bol neskúsený v láske, avšak tiež nebol úplne môj obraz. Našiel som sa však aj v iných postavách a príbehoch okolo nich. Samotná Carol začínala ako kaderníčka a Frank pracoval ako robotník, čo majú spoločné s mojimi rodičmi. Sem tam sa objavili aj diely o minulosti, či na rôzne experimentálne a zvláštne témy, seriál bol popretkaný rôznymi zvratmi a všakovakými momentmi. Nepáčili sa mi všetky diely, taký seriál som ešte nevidel, ale väčšina z toho bola pozerateľná a zábavná. Bolo v tom mnoho dobrodružstva, stále sa niečo dialo, nechýbala sebareflexia, bol to skrátka život rodiny v určitej dekáde, ktorá išla naplno s úsmevom a prebíjala sa aj cez ťažké chvíle, skrátka žila. 90. roky boli rokmi neustálych zmien, boli dynamické, svet sa učil za pochodu a taký bol aj tento seriál. Dnes už možno cítim aj nostalgiu, ale vždy to bol pre mňa seriál, ktorý som miloval. Bol pre mňa akýmsi stvárnením tej legendy okolo amerického sna, ktorá je skôr fikciou a vznikla z túžby začať krásny život v cudzej zemi odznova. Už len nádherná ústredná zvučka s úvodným klipom s horskou dráhou ma vždy správne naladili. Malo to príjemné farby narozdiel od mnohých predchodcov a bol to taký inovatívnejší úvod do nového desaťročia. Mnohokrát ma to spravodlivo na mnohé hlúposti života nahnevalo, veľakrát mi to tlačilo slzy do očí, taktiež som býval v napätí, očakávaní, rozprúdilo mi to krv, proste som s tým žil. Ak by som mal nájsť seriál, ktorý som si v živote najviac zamiloval, pri ktorom som sa cítil uvoľnene a príjemne, napriek chybovosti a nedokonalosti, ktorá je podľa mňa v našich ľudských výtvoroch veľká skoro všade, tak ním je bezpochyby tento. Svojou jednoduchosťou a krásou u mňa predčil svoju konkurenciu. Nech už bolo dianie okolo neho akékoľvek, siahali po ňom akékoľvek televízie a ľudia majú naň rôzne názory. Začal v roku, kedy som sa narodil a moje detstvo a dospievanie je sním spojené. Jedna z mojich srdcových záležitostí. (24.09.2012) (menej) (viac)