Tuvalu

Upřímně, byl jsem zklamán. Čekal jsem vizuálně úchvatnou, bizardní, surealistickou jízdu, plnou myšlenek k prozkoumání... A dostal jsem jen jakousi fraškovitou grotesku. Nějaké poselství či hloubka se kamsi vytratily. Jednoduché, nedotažené, avšak s líbivým vizuálem. Nic víc, nic méně. Pokud surrealismus, pak raději Paniku v městečku, která je navíc mnohem vtipnější. Pokud bizardnost, pak volím Faunův labyrint. (09.02.2010)

Nebudem predstierať, že už po pol storočí záujmu o filmy mám taký vycibrený vkus, že bez problémov pochopím a prijmem experimentálny debut nejakého, z anonymity von sa derúceho, režiséra. Nie, priznávam, nerozumel som, nechápem, nenašiel som tam nič, čo by ma zaujalo a za to, že som film dopozeral až do konca vďačím iba vynálezu rýchloposunu. (13.04.2014)

Majstrovský surrealistický experiment pre širšie publikum, zakuklený v príbehu mladíka, pracujúceho v starej, pomaly sa rozpadávajúcej budove krytého kúpaliska, ktorý sa zamiluje do dcéry námorného kapitána. V ceste ich láske a fungovaniu kúpaliska však stojí bohatý podnikateľ, ktorý chce vystavať nový komplex obytných domov, a je preto schopný všetkého... Tak ako je starý tento námet, archetypy postáv aj samotná budova, v ktorej sa väčšina deja odohráva, obstarožne pôsobí aj samotná forma filmu. Helmer sa hrá so svetlom a farbami, používa všetky efekty aby docielil dojem filmu omnoho staršieho, ako v skutočnosti je - používa časom zaviate farebné filtre, kameru, z ktorej by tvorcom dnešných blockbusterov prišlo zle, a necháva naplno vyznieť, ako vraví Lavant v inom filme, "krásu samotného gesta". "Dej" je vlastne reťazov tu viac, tu menej absurdných scén a udalostí, ktoré tragikomicky sprevádzajú pár až k vysnívanému koncu. Nechýba ani posolstvo, ktoré si musí každý nájsť sám. A aké je to moje? Človek sa niekedy k spôsobu života, ktorý vedie, upne tak, že bez neho už nevie ako ďalej, stráca nádej a pomaly odchádza do tmy a zabudnutia, ako tá predavačka lístkov. 100% (10.12.2013)

Krásné je to, co se líbí v prostém posouzení a z toho plyne, že se musí líbit bez jakéhokoli zájmu ...... A také je vznešené to, co se bezprostředně líbí proto, že klade odpor proti zájmu smyslů. Též zde platí, že pravda a láska musí zvítězit nad lží a nenávistí ...... SPOILER: a tak se také stalo ...... žili šťastně až do smrti. (06.02.2012)

Možno to nie je až tak intelektuálne neprístupný film. Je to len film prístupný vďaka absencii (minimalizácii) reči divákom celého sveta. Príbeh sa dá ľahko dovtípiť. Je to dospievaní, prvej láske, vyrovnávaní sa so sexualitou, naberaní zodpovednosti a klasickom boji dobra so zlom, dobrosrdečnosti a chamtivosti. Wes Anderson ho musí mať veľmi rád, postavy filmu totiž svojimi pohybmi pripomínajú tie jeho, no vo farebných filtroch, ktoré mi uňho nie sú známe. Vo výsledku tak divák dostáva srdečný film s humornými momentmi, ktorý ľahko pochopí empatiou. (04.05.2020)