Dom bláznov

Ač je film popisován jako romantické drama, moc dramatičnosti jsem tam nepostřehl. Spíš mi to přišlo jako smutná komorní komedie. Když se člověk nad tím vším zamyslel, muselo to být opravdu kruté, ale zde to zachyceno nebylo. Nejvíce mne zaujala postava Žany, která víceméně táhla celý film. A nejvíce mne překvapil Bryan Adams, který si tu zahrál její sen. 70% (20.01.2014)

Tento film vás buď úplne dostane, alebo odradí. Námety z psychiatrických liečební, alebo ústavov prídu raz za pár rokov. A poväčšine sú to filmy, ktoré majú určitý stupeň kvality, pretože zachytiť hĺbku psychologických momentov a stav duševného vyjadrenia a rozpoloženia pacientov sa neodváži len tak hocijaký režisér. Končalovskij dokázal, že on patrí k tým, ktorí to s prehľadom zvládnu a spracoval zdrvujúci, tragický a psychologicky vypätý príbeh založený na skutočných udalostiach. Končalovskij sa pohráva s viacerými motívmi a symbolmi, je plný bizarných situácií, romantické snové vsuvky s Bryanom Adamsom a tvrdá vojnová realita sú úplnými kontrastami, ich rovnováha je však dokonalá. Herecké stvárnenie ťažko hrateľných, zložitých charakterov je impozantné, obzvlášť Julija Vysockaja v hlavnej úlohe sa do svojej postavy vcítila perfektne. Záverečná myšlienka navyše dokonale presne vyjadrila paralelu medzi bláznovstvom duševným a bláznovstvom vojenským. Takže aj keď je film svojou témou a najmä spracovaním určený pre ohraničenú časť diváckeho spektra, vrelo ho odporúčam. 80%. (18.05.2009)

Ty klipovité záběry s Bryanem Adamsem z filmu opravdu zbytečně trčí, možná by bylo lepší je aspoň svítit stejně jako zbytek filmu. Ale co, jsou to sny naší mírně švihlé hrdinky, tak budiž. Jak mě totiž většina filmů z blázince nudí tím, jak se jejich tvůrci z toho snaží vytřískat alegorii našeho „normálního“ světa, Končalovskému se povedlo mne zaujmout. Už proto, že se mu celkem daří vyhýbat se všemožným klišé. I když se přes ten blázinec stihnou přehnat obě znepřátelené armády. A to pak opravdu těžko říci, kdo jsou větší blázni... (23.10.2010)

Skvělý nápad, jak natočit silný antiválečný film. Před bezmocí a přirozenou prostotou duševně churých tupost války (ať v ní jde o cokoliv) jen zvoní. Končalovskij je chytrý režisér, herci jsou sami o sobě výteční a jsou-li vedení takovou rukou, člověk se o ty prostoduché dobráky, které představují, svíravě bojí. (26.01.2012)

Film v ktorom je v hlavnej úlohe symbolika každého druhu. Bez pozorného sledovania a záľuby v lúskaní orieškov sa jeho hodnota stráca v obrázkoch a skrytých významoch. „Čo vidíš? – Jablko. – A ja národy, ktoré sa milujú, zabíjajú a bojujú. Ako ho môžem zjesť?“ „Boh odpúšťa. – Ktorý? – Všeobecne..Boh! – Odpúšťam Ti. Choď!“ Kto z nás je blázon? Ten, čo nemôže zjesť jabĺčko, alebo ten, čo chce slobodu, pomstu, trávu, jesť? Boh odpúšťa všetkým. Je to jeho práca a navyše – všetko vie a preto nesúdi. Necháva súdiť hlúpeho človeka. Hudba, ako symbol iného sveta, kde sú všetci šťastní a spokojní, láska, ktorá nás drží pri živote, kým sa niekto za nás modlí. Mnoho takýchto podobenstiev je vo filme o vojne, ktorá zbavuje ľudí zvyškov ľudskosti, ktoré v nás ostávajú, keď nám chýba sloboda a životy riadi diktát. Ľudstvo nikdy nepochopí, že sloboda je len vnútorný pocit, rovnako ako ten, ktorý nám navráva, že môžeme niekoho ovládať. A preto, kým na zemeguli nebude veľkým nápis „dom durakov“ a my všetci budeme dnu, neprekročíme svoj tieň a nedotkneme sa slobody ani jedným prstom. (18.03.2006)