Život na zámku

Hlavní kladnou stránkou tu, jak jasně ukázal čas, jsou životné postavy, které zastínily někdy trochu překonstruovaný příběh i další nevyvarovatelné slabiny rané televizní tvorby. Když tak trochu bilancuji a porovnávám se současnou seriálovou produkcí všech českých televizí, nemohu, než se sklonit před tímto seriálem, který si jako jeden z mála zaslouží, aby byl občas reprízován. Myslím si pak, že každá doba si tady ještě něco koukatelného najde. (07.04.2005)

Seriál občas pôsobí mierne ponuro, ale či také občas nie sú aj mnohé skutočné každodenné rutinné životy? Chválim hlavne veľmi prirodzené a uveriteľné výkony hercov, Kocourková- Synková- typická odporná riaditeľka a Macháčková by tromfla ktorúkoľvek učiteľku, to jej neustále unavené povzdychávanie sa mi zdalo tak učiteľsky vierohodné. Sama mám mamu učiteľku a takto nejako to vyzeralo aj u nás ( myslím typická nuda 90 rokov a denný stereotyp, teda nie že by sme žili na zámku) ale o to zvláštnejšie, že sa na to dalo pozerať. Topfer taký obyčajný chlapík- tak trošku pohodový truhlík, o to neuveriteľnejšie pôsobilo, že by sa do takéhoto "playboya" a ešte k tomu ženatého, zamilovala krásavica ako Brožová, nad tým som sa teda zasmiala, keď boli spolu. Ale dobrí boli vlastne všetci, možno práve tým, že boli proste úplne obyčajní ľudia, ako to aj aspoň na Slovensku chodí, vid. Pešák- Bronislav Poloczek, sused niekde na dedine ako vyšitý, alebo Suchařípa- notár, ako zdôrazňoval tie vety, no prosto lepšieho by nenašli. Druhú sériu som priznávam celú nevidela, trocha som sa v tom strácala a vlastne záujem o rodinu Králových už iba opadal. Ale len tak na vyplnenie času sa to dalo sledovať, žiadna hanba tomuto seriálu. (26.03.2021)

Polovina 90. let a Život na zámku plnil hlavní vysílání České televize. Problémem seriálu je ale plejáda nesympatických postav, které to celé boří. Navíc mi vadila i "tvrdá palice" postavy Tomáše Topfera, která šla za každou cenu vždy proti zdi a pak chtěl být od diváků strašně litován, jak mu to v tom životě na zámku nevychází. (27.06.2012)

Emocionálne silný, režijne i herecky mimoriadne pútavý a originálny a čím ďalej tým lepší a lepší. Skvelý český seriál, skvost medzi filmovými dielami. Realisticky zo života vykreslené situácie, problémy, dilemy, riešenia, dokonalá psychológia postáv, silné a emotívne neuveriteľne precízne vedené dialógy, odkukané zo života. Do úloh jednotlivých postáv sa divák vžije takým úžasným empatickým spôsobom, že s každým hrdinom prežíva jeho osud akoby bol jeho vlastný. Toto excelentné dielo Jaroslava Hanuša možno zaradiť do zlatého fondu českej kinematografie. Aj napriek niekoľkému opakovaniu v ČT a STV si rád pozriem každú časť, hoci som ich už videl všetky. Keby len to - na každú z nich sa teším ako malý chlapec. Bravó... (22.08.2005)

Ak niečo patrí medzi top 10 autentickostí z českých deväťdesiatok, tak popri Danovi Nekonečnom, opoziční smlouvě a nevykúriteľných (česky nevytopitelných, zato slovensky ľahko vytopiteľných) sklenených vestibuloch má svoje miesto zaručené aj tento seriál. Tmavé interiéry, ošumelé exteriéry, biele ponožky, fialové saká. Napriek pokrivkávajúcej kvalite spracovania autentické, pretože odrážajúce realitu taká aká bola. Nezabudnuteľné hlášky, zrkadlo mužskej ješitnosti, a baví ma ako máloktorý čs. seroš. (06.10.2019)