Alžbetin dvor

Velmi podařený (díl 1-4) seriál, který mapuje tragické osudy několika generací rodu Fabiciů od dob Napoleonova tažení do Ruska až po druhou světovou válku. Seriál má velmi kvalitní hudbu a herecké obsazení, které je zejména v první polovině seriálu podpořeno i silným dějem a solidním scénářem. Jak je typické pro seriály z minulého režimu, čím více vzrůstá síla "dělnického" hnutí, tím více děj zabředává do prázdného politikaření a nabubřelých řečí. Pokud se děj opírá o tragiku rodinné kletby a velké emoce nenávisty, závisti a lásky a žárlivosti, potud je dobrý a věrohodný, protože neprodukuje nikoho zcela kladného nebo záporného, jen ho více či méně chápeme a fandíme mu. Ke konci už kladnost postav plyne a odvozuje se od jejich postoje ke komunistickému hnutí a partizánům. Takže to jde šupem domů. Škoda, že se seriál více neopíral o silné figury Mathaise, Alžběty, Julie a Filipa a nevytvořil jim i ke konci silnou protiváhu. (07.10.2007)

Dokud se to odehrává v 19. století a jde čistě o rodinné drama s hádkami mezi více bohatými a méně bohatými, tak je to fantastický výlet do slovenské historie středních vrstev. Takže první tři čtyři díly výborné, pak ovšem nastupuje dělnické hnutí a levicová ideologie a nastává kvalitativní sešup, nicméně dobová daň roku vzniku je tu ještě ve snesitelné míře. První polovinu suverénně táhnou Radoslav Brzobohatý a Emília Vášáryová. Aby to divákům nebylo líto, v pátém díle se Brzobohatý objevuje aspoň jako dabér a jeho hlasem mluví Štefan Kvietik. Na snížení dramatického vyznění má podíl Magda Vášáryová, která se posledními dvěma díly motá v dost nešikovné postavě pošahané Celesty. Naproti tomu zajímavou roli bordelmamá ztvárnila zpěvačka Zora Kolínská. Má to navíc slušnou a přesně pasující hudbu. Slovenská televize si postavila solidní pomník své tvorby z 80. let a troufnu si tvrdit, že je to lepší než Zlá krev nebo Synové a dcery Jakuba Skláře ze stejné doby u nás. (16.06.2012)

Plnokrvná televízna melodráma s výsostne slovenskou (spočiatku uhorskou) látkou, natočená na námet trilógie spisovateľky Hany Zelinovej. Láska, sex, intrigy a smrť (veľa smrti) v ságe zemianskych rodov turčianskej stolice. Výpravný seriál sa blýska atraktivitou kostýmov, exteriérov aj interiérov, a výbornej hudby Svetozára Stračinu. Dejovo sa pohybuje na hranici pútavého historického románu a braku zo ženskej červenej knižnice, a chvíľami to pojme oboje. Napriek tomu sa tvorcom podarilo uchopiť určitú magickosť a osudovosť príbehu, vďaka čomu vie osloviť širšie spektrum divákov a býva v slovenskej televízii pravidelne reprízovaný. Prvé štyri časti sú vydarené, piatu a šiestu drží trochu motív Hájnalky, záverečná epizóda so silným politickým podtextom však pôsobí zmätene a dejovo nehodnoverne, konanie postáv miestami nelogicky. Nemohol som sa ubrániť dojmu, že posledná časť bola natočená akoby nasilu a pôsobí ako z iného seriálu. Škoda takéhoto sklamania v závere inak vydarenej série. Čo sa týka obsadenia, ide o lexikón hviezd slovenského (a z časti českého) herectva, najmä v mužských postavách. Výkony , ktoré ma zaujali: Radek Brzobohatý (dabovaný Štefanom Kvietikom - role si v inej postave neskôr v seriáli vymenili), Vladimír Müller v dvojúlohe , Emília Vášáryová, Richard Stanke, Zora Kolínska a ďalší. (22.09.2016)

Matne si pamätám, že keď som Alžbetin dvor ešte ako malý fagan neviem koľko rokov dozadu videl prvýkrát, bol som z toho svojim spôsobom nadšený (páčila sa mi najmä, s ohľadom na vtedajší vek, veľmi pútavá temná symbolika prekliatia celého rodu či s tým spojené tragické zahynutia potomkov atď. - a neviem prečo, no scéna s narazením hlavou o konár stromu počas jazdy na koni mi zostala vrytá v pamäti po celý ten čas), a teda som bol patrične zvedavý, aký dojem to vo mne zanechá teraz, o nejaké tie rôčiky neskôr. Pochopiteľne som to už tentoraz vnímal z trošku iného uhlu pohľadu, nebol som už až natoľko paf z onoho príbehu (hoc je svojim spôsobom nepochybne krásny - ak budem mať niekedy viac času, dozaista si zoženiem i knižnú predlohu od Hany Zelinovej) či zasadenia príbehu do pomerne neokukanej zemanskej doby 19. storočia, no začal som si všímať aj akýsi širší kontext, a teda aj faktory ako sú formálne zvládnutie, réžia, kamera, výprava, herecké výkony a podobne. Na moje prekvapenie ma sága fabiciovského rodu opäť poľahky dokázala do značnej miery zaujať, a tým pádom to u mňa na základe subjektívneho dojmu mierne i zľahčilo (respektíve otupilo) nejaké tie občasné nedokonalosti, ktorým sa tento projekt nevyhol. Treba však uznať, že na (česko)slovenské pomery je to stále chválihodný nadpriemer, remeselne veľmi dobre zvládnutý počin, ktorý - narozdiel od niektorých iných - "nepochoval" ani zub času (ba čo naopak, pridalo mu to na akomsi honosne pôsobiacom statuse). Rovnako honosne sa vynímalo i herecké obsadenie, keďže sa tu vystrieda veľké množstvo z domácich hereckých elít starších i mladších (Brzobohatý, Müller, Vášaryová, Kvietik, Kramár, Kolínska, Dočolomanský, Jamrich a mnoho ďalších), pričom takéto niečo by už v súčasnosti bolo asi prakticky nezrealizovateľné. Čo by som ale vytkol a čo viacmenej ako jediné z negatív stojí za výraznejšiu zmienku, je istý kvalitatívny pokles, ku ktorému došlo v záverečných dvoch častiach, kedy to už akosi začalo pomaličky strácať dych a aj onen ťažko popísateľný šmrnc. No skrátka Alžbetinmu dvoru oveľa viac svedčí zasadenie do 19. storočia, a teda do čias habsburskej stavovskej monarchie, zemanstvo, než skok o niekoľko generácií vpred k udalostiam 20. storočia na pomedzí prvej, respektíve druhej svetovej vojny (i keď chápem, že vzhľadom na vtedajšiu politickú situáciu u nás bolo vhodné sfilmovať i túto kvalitatívne znateľne slabšiu, avšak ideologicky o to "zásadnejšiu" časť Zelinovej ságy o fabiciovskom rode). Pokiaľ by tvorcovia zostali len pri pôvodných štyroch dieloch, nebál by som sa tomu udeliť i plný počet, avšak takto zostávam "iba" na lepších štyroch s vedomím, že si to o nejaké tie rôčky s radosťou celé zopakujem. 85% (29.05.2017)