Kým si so mnou

Bojím sa, že v tomto komentári vyzniem ako absolútny cynik. Takže chcem vopred všetkých uistiť, že všetko čo teraz poviem sa absolútne nebude vzťahovať na skutočný vzťah Jeremyho a Melissy. Som človek, ktorý zažil stratu veľmi blízkeho človeka a bola to tiež veľmi nečakaná rana. Najmä ak mala vtedy 24 rokov. Myslím si, že je ale potrebné si v tomto urobiť jasno. Pretože tomuto filmu sa neospravedlňujem absolútne za nič. "I Still Belive" je podľa mňa jeden neskutočný gýčovitý hollywoodsky pátos, ktorý priam kričí na vás skrz všetky klišé a neustále opakovanie slova "Boh". A taká je pre mňa realita. Snažil som sa do toho všetkého vnútorne dostať, lenže film absolútne nechytil tento príbeh za správny koniec. V prvom rade vzťah Jeremyho a Melissy v tomto filme pôsobí ako scenár vystrihnutý z pera Nicholasa Sparksa, alebo podobných autorov. Láska na prvý pohľad, všetko je veľmi krásne, príde prvý konflikt a potom do toho vstúpi rakovina. Ale budeme veriť, že Boh všetko vylieči a budeme sa mať dobre. Tie dialógy tu často pília uši. Najhoršie je (a preto si myslím, že bolo potrebné na úvod napísať, že nie som žiadny cynik a je mi ľúto skutočného Jeremyho Campa), že mnohé scénky, ktoré majú byť dojímavé a priniesť mi slzy do očí ma v skutočnosti viac pobavili. Nie je nič horšie, ak sa na scénke, pri ktorej máte roniť slzy začnete rehotať. A za to všetko môžu tie nesktuočne tupé dialógy, ktoré sú proste typický klišé Hollywood. Je ťažké sa vôbec s našimi postavami nejako výraznejšie spojiť, lebo z tých scénok necítim reálne nič výrazne silné. Je to proste typický Hollywood a jeho romantika. Výsledkom je proste typická americká melodráma. Herci sú okey, no hrajú skutočných ľudí, ktorí by pokojne mohli byť vymyslení. Pretože v tomto prevedení ten príbeh veľmi skutočne nepôsobí. Je tu len niekoľko scénok, ktoré pôsobia úprimne emocionálne a nepridávajú do toho gýčovitého pátosu. V prvom rade scénka, kde sa Melissa snaží otvoriť uhorky a druhá, keď sa prvýkrát skutočne rozplače v kúpeľni z toho všetkého. Tie scénky pôsobia viac úprimne. Pretože sa netvárime neustále, že všetko je v poriadku, alebo bude v poriadku. Ale reálne aj vidíme, že dokážu na ňu tie udalosti vplývať ťažšie. Najlepším elementom celého filmu je podľa mňa ale Gary Sinise v role Jeremyho otca. Zo všetkých postáv pôsobí najúprimnejšie a najskutočnejšie. Rovnako skutočne pôsobí, keď na konci uvidíme skutočného Jeremyho s jeho novou rodinou. V ňom vidím človeka a rovnako aj v jeho slovách. Čo by si ale podľa mňa Melissa skutočne zaslúžila by bol film, s ktorého by sme necítil v prvom momente, že to bude melodramatický pátos. Ktorý nebude obsahovať scénky, ktoré budú podtrhovať skutočnosť, že témou je Boh, a že sa dočkáme niečoho vážneho. A možno by potom tie scénky dokázali fungovať lepšie. Potenciál na silný príbeh tu je. Ale myslím si, že scenáristi sa rozhodli ísť úplne nesprávnou cestou a emocionálne toto nezasiahlo do srdca. Ak máte radi typ filmov, kde láska bude skúšaná ťažkou chorobou a nevadí vám, že sa v každej tretej scénke bude spomínať Boh, tak si film užijete. Pre mňa je bohužiaľ tragédia ak je skutočný film napísaný ako céčková hollywoodska melodráma. Je mi ľúto. Hodnotenie: D- (06.04.2020) (menej) (viac)