Bod zlomu

Krásný film. No co já Vám mám psát víc. Tohle je prostě krásný film. Ze začátku se tváří tak, že si o něm člověk neví, co si má myslet. Nicméně Keanu Reeves okamžitě nahodí atmosféru vostrýho zelenáče a do svého případu se obuje se vší vervou. Všecko to na tom pobřeží ubíhá svým volným tempem dokud nepřijdou scény, u kterých jsem nevěřil, že je ve filmu někdy potkám. Enšpígl to řekl krásně. Prostor pro svobodu lidského ducha je tu opravdu dost. Nechá se poslouchat a ještě víc se dokáže prožít, když se do filmu opravdu dostanete. Já doteď mám v hlavě scény, které z hlavy snad už asi nikdy nevypudím a už teď se těším, až se na film podívám znova. Když už nic jiného, tak ten závěr je jako z jiného světa. A pokud někdo bude tvrdit něco jiného, tak je prostě divnej… (25.04.2013)

Patrick Swayze ma nikdy nedokázal presvedčiť o svojich hereckých kvalitách a do teraz sa to nepodarlo ani Keanu Reevesovi. Oboch ich považujem za zbytočne, pre mňa dosť nepochopiteľbne, preceňovaných, nadhodnotených hercov. Aj keď viac krát učinkovali vo filmoch s bohatým rozpočtom, tak ani v nich nedokázali ukázať svoju charizmu. Keď sa v roku 1991 objavili v spoločnom akčnom titule "Bod zlomu", mal to byť zrejme poriadný trhák. U mňa to však moc nezabodovalo. Ich predvedené výkony ostali opäť výrazne pod priemerom. Celé sa mi to zdalo také akési fešácky teplošské. ** (07.09.2011)

No sám sa divím ako je možne, že tento film som videl až v roku 2010.Ja viem som Luzer :-). Ale teraz už k filmu. Tak v prvom rade sa mi páčil príbeh, do ktorého som sa zažral od začiatku, ďalej herecké trio: Patrick Swayze, Keanu Reeves, Gary Busey, akcie a celková ta atmosféra a napätie filmu, ktoré ma dokázalo zaujať. Stručne a jasne je Bod zlomu dobrý akčný krimi film, s osvedčeným hereckým talentom, na ktorý sa môžem vždy pozrieť. 85% - 4* (08.04.2010)

V nostalgickej chvíľke som opäť vzhliadol Bod zlomu a musím konštatovať, že podobné snímky mi dnes chýbajú... V dnešnom svete troch prdelí kriminálok človeka nič neprekvapí... noo mladý charizmatický Johny Utah v detskom veku Keanu Reevesa, surfista Bodhim dokážu rozprúdiť hladinu adrenalínu, následne na to kortizolu... dôsledok - zuženie ciev, urýchlenie srdečnej činnosti, rozšírenie zorníc... 8/10 (28.01.2011)

Osobitý thrillerový biják silno poznačený zeitgeistom 90's a hollywoodskym znovuvzkriesením - za každú cenu - senzačných produkcií. Tie sa priam dožadovali po eye-candy charakteroch prednášajúcich sladkasté fráze, kde tu i patetické rozpravy, išlo buď o (anti)hrdinov bojujúcich za spravedlnosť alebo ich revolutujúci protipól. Dvojica Keanu Reeves/Patrick Swayze do tohto vzorca sedí presne na mieru a ich kriminálne pletky na pozadí milostného laškovania majú onu divotvornú auru, ten správne excesívny náboj. Klišé, ktoré s ohľadom na danú dobu, na vtedy takmer neregulovateľný smer mainstreamového prúdu má u mňa pochopenie, je to klišé poľahčujúce, to na ktorom sa rád pobavím a poslušne sa nechám opájať extrovertnými hereckými výkonmi, adrenalínovou akciou a odvahou mrštne sa pohybovať po škále žánrových zákonitostí. Z dnešného pohľadu je potom zaujímavé sledovať, akým autorským vývojom za tie roky prešla Kathryn Bigelow, symbol obávaného nežného pohlavia, ktoré tie gule - na rozdiel od iných pseudo chlapáckych tvrďákov - naozaj má. Zatiaľ čo v "Point Break" sa k problematickým postavám a ustanovenému filmovému štýlu stavia idealisticky, pomáha im v dosahovaní vytýčených cieľov, tak v "Hurt Locker" sú jedinci samostatné individua, ktorým sa síce dostáva autorkinej empatie, ale jej prvú pomoc už nepotrebujú, sú tam vonku sami za seba a stávajú sa (aj za prispenia radikálnej reformy vyjadrovacích prostriedkov) platným nositeľom sebareflexívneho komentára. Túto mini evolúciu momentálne završuje režisérkin posledný počin "Zero Dark Thirty", ktorý predstavuje dokonale chladný, odosobnený a chirurgicky presný rez čo by jedno veľké, procedurálne peklo…tam kde neexistujú víťazi, úmorné focus on je nadovšetko a hlavný predstavitelia sú len ďalšou ihlou v kope sena. Veru zriedkavá metamorfóza. Avšak svedomitú prácu s napätím, ležérne obohacovanie všedných motívov o príbehy nevšedné a neoblomnú istotu v účinnom budovaní akčných sekvencií možno pozorovať už tu a preto sa domnievam, že K.B. síce ide s dobou, ale na bruckheimerovské pätolízačstvo z vysoka sere a ide si tvrdohlavo svoje. Schvaľujem. (14.11.2013)