New York, New York

Retro "novohollywoodske" iskrenie páriku Evans/Doyle v službách muzikantského "showbizu" je (aj vďaka zohratosti ústrednej dvojice) nesmierne nestrojené a veru (až doteraz) nedocenené. Pozornosť sa obracia predovšetkým k muzikálovým číslam, ktoré hlavne v druhej polovici vystupujú do popredia a svojím obstojným prevedením im Martyho poklona určite prináleží. Lenže mne imponuje hlavne počiatočný vývin a neskorší nesúlad onoho zauzleného pomeru dvoch talentovaných umelcov rozbiehajúcich nádejnú kariéru. Nebolo im súdené byť spolu, ale aj tak si dokázali zachovať vlastnú tvár, rešpektovať jeden druhého a nakoniec si priznať, že tadiaľto cesta nevedie. Trefná štúdia málokedy trvácnych, tzv. "zamestnaneckých lások" (nezáujem, zblíženie, vzťah, dieťa, rozpor, rozchod) pri ktorých (skôr či neskôr) práca predčí city. Napadajú mi len 2 vady-kvôli iným spektáklom nepriaznivé nasadenie do kinodistribúcie a z toho vyplývajúce väčšinové odignorovanie návštevníkmi kín+akási tu neprimeraná rozvláčnosť slepo prosperujúca na úkor ešte dôslednejšieho prepracovania patálií Francine a Jimmyho, ale inak je "New York, New York" bezoblačnou ukážkou perfekcionistického remesla pána s veľkým S. P.S. Jazzové formácie a ich saxíky sú honosné... (03.11.2011)

Můj nejoblíbenější film dvojice Scorsese - de Niro. Jeden z hlavních kladů filmu vidím v tom, že se de Niro naučil skvěle "hrát" hráče na saxofon, to se málokdy vidí, ve většině filmů jsou záběry herce hrajícího na nástroj opravdu k pláči. Klobouk dolů před de Nirovým výkonem!!! Člověk by nevěřil, že na to před tím nehrál. Film má spád, vtip, spoustu skvělé hudby, Lizu Minelli jako herečku sice moc nemusím, ale i ta je dobrá. Podle mě skvělý pohled do života jazzového muzikanta. (08.01.2007)

Veľké sklamanie. Liza Minnelli je v tom nevinne, pretože na ňu som alergický. Martin Scorsese ma so svojou záľubou v uťahaných filmoch, pri sledovaní ktorých čakám na milosrdný koniec, tiež nesklamal. Jazz ani muzikály predvojnového ladenia neobľubujem. Ostáva môj obľúbený Robert DeNiro. Jeho postava sebastredného, konfliktogénneho hajzla je stvárnená výborne, ale mám za to, že patrí do iného žánru. Nejaké prednosti by som určite našiel, ale film ma striedavo nudil a rozčuľoval, takže dve hviezdičky sú akurát. (19.05.2010)

Pri niektorých scénach by zástancom #metoo hnutia vystrelili tampóny z vagín. Na druhú stranu je to film, ktorý krásne vzdáva hold klasickému Hollywoodu. Takým tým spôsobom, že sa radi ponoríte do atmosféry, po dopozeraní budete šťastní, že sta mali možnosť spoznať hlavné postavy a ešte k tomu si budete pohmkávať ústrednú pieseň. De Niro a Minnelli vo svojich úlohách presvedčiví, vtipní a ľudskí. Veril som im úplne všetko. Dokonca mám taký pocit, že tá základná dejová línia je v mnohom tak trošku LA LA.. či? Každopádne je to jeden z tých filmov pri ktorých dĺžka nehrá rolu. Všetko plynie ako má. Všetko je správne namixované, nastavené a vytvorené. Krásny film v ktorom chápeme každé rozhodnutie a ktoré je aj napriek kráse a pozlátku plné skutočných postojov a túžob. (24.10.2019)

Francine a Jimmy, dva divoký ohýnky, který uměly dohromady roztomile plápolat v souznění, způsobit závažný popáleniny i destruktivně obrátit všechno kolem v troud. Bohužel pro tenhle bezesporu kvalitní film, za 155 minut vyhasne každej táborák, a když se u něj navíc pořád zpívá (a já muzikálům neholduju), vykřesal ze mě onen vznětlivej pár "pouhý" tři velice zápalný jiskry, jež mi žhnoucí v tóninách durových akordů připomněly, že najít ten správnej souzvuk je někdy pěkně Durová kovbojka, co se nedá jen tak Wohnout k obrazu svému. (11.12.2011)