Dom milosrdných sestier

Poctivý a milý americký slasher zo študentského prostredia, točiaci sa okolo siedmych krásnych študentiek, ktorým neustále šliape na päty a buzeruje ich pani domáca, Dorothy Slaterová (vo vyhrotených situáciách nazývaná ako kurva), ktorá si už svoje povoľné študentské časy dávno odbila a teraz chce mať vo svojom požehnanom veku už konečne pokoj. Dievčatá si v dome plnom disciplíny museli niekedy pripadať ako na vojne, čo im na pohode a vzájomných dobrých vzťahoch moc nepridalo. Akumulovaná nenávisť jedného dňa vyvrcholila krutým žartíkom, ktorý sa dievčatám vymkol z pod kontroly. Počas nasledujúcej noci (maturitný večierok) totiž niekto začne vraždiť bezbranných oslavujúcich.......... Názov “I Know What You Did Last Night“ by mohol byť kľudne jeden z alternatívnych ku The House on Sorority Row. Aj napriek tomu, že nie je problém prísť na to, kto že sa to ujal pozície slashera či niektoré nedotiahnuté veci v príbehu (príkladom žiadne stopy po úkladných vraždách apod.), nemôžem nedať iné hodnotenie ako 5*. Spomínané skutočnosti mi vôbec nevadili, keďže Mark Rosman uchopil svoju režijnú úlohu pevne do rúk a priniesol mi tak rozmanitý zážitok hodný pozornosti. Prakticky hneď od úplného začiatku, ktorý mi mimochodom pripomenul klasiku Romana Polanského - Rosemary's Baby, film vtiahne diváka silnou atmosférou, ktorá je ruku v ruke doprevádzaná obstojnými hereckými výkonmi, vcelku vierohodným študentským chovaním, až do samotného finále. Čo je tak trocha zaujímavé a netradičné je práve ústredná postava vraha mladých slečien, zahalená do tajomna viac ako je vo všeobecnosti zvykom. Navyše svoj špecifický kostým či vražednú zbraň si zvolí až priamo na mieste činu, totálna improvizácia za chodu. Celkovo, aby som to teda zhrnul, sa jedná o výborný slasher, časom ktorého sila vyvrcholila medzi fanúšikmi až k označeniu KULT, ktorý vďaka svojej rozmanitosti a spôsobu natočenia v žiadnom prípade nenudí. Treba mať na neho ale asi náladu, ako na všetko ostatné. Bez výhrad. (30.03.2009)

- U tohohle filmu si vážně říkám, že byl 10x lepší remake, než jeho předloha. Hned napíšu proč. Takže vraždy všechny mimo záběr, kameraman se asi při vraždě vždy otočil strachy, aby neviděl ten masakr, ale zapomněl, že má v ruce i kameru. Dále děj a závěrečná pointa, to bylo něco tak trapného, bohužel i v tomto zvítězil remake na plné čáře. A naposledy provedení vražd, to bylo taky hodně slabé. Očekával jsem dost, jak všichni slibovali, ale dostal jsem strašně málo. (24.10.2013)

Nepříliš dobrý horor. Dialogy občas šustí papírem a většina holek neumí moc hrát. Když se pak rozjede finální večírek, je film občas vtipný... ale spíš ne záměrně. Dá se na to koukat, ale i v rámci starších hororů průměr. Trochu strašidelné to začne být až v posledních minutách. (5/10) (17.04.2022)

Ide o pohodový campus slasher a la 80. roky, ktorý evokuje nostalgickú spomienku na študentské časy a ovplýva trochu smutnou atmosférou absolventského večierku. Pop-rocková kapela, strieborná disco guľa, parket vedľa bazéna a v ňom plávajúca mŕtvola pani správcovej. V príbehu dominujú ženské postavy, tempo graduje iba pozvoľna, ale dej je premyslený a prakticky bez logických prešľapov. V tejto spanilej dámskej jazde sú obete (krásne študentky, rôzne typy) aj bodycount vopred dané, no agresor je neznámy (a tak to zostane aj keď film skončí). Práve mysteriózny opar, ktorý zahaľuje sériového vraha, príbehu najviac pomáha. Navyše, zabiják má svoj špecifický prejav, modus operandi, grif aj nástroj, skrátka niečo, čím sa dokáže odlíšiť. Aj vďaka tomu je Dom milosrdných sestier zapamätateľný slasher. V zobrazení násilia je spočiatku úzkostlivý a opatrný, ale s pribúdajúcimi minútami odkrýva čoraz viac. A na záver, ako čerešničku na tortu, pridá odvážnu gore scénu. A hoci som sa s podobným úkazom stretol v slasheri Curtains (vznikol tiež v roku 1983), film vo mne zanechal veľmi dobrý dojem. (17.12.2010)

Americký snímek „Dům milosrdných sester“ je příjemným zástupcem osmdesátkového slasheru. Nepřináší mu výrazně nic nového, ale divákovi na druhou stranu dává přesně to, co očekává. Jako kdyby se v 80. letech ještě natáčely slashery, které bavily, jako kdyby tomu doba přála. Dnes by podobný slasher prostě nefungoval. Zajímavé kouzlo amerických osmdesátek. (26.11.2019)