Napoleon

Na tv film výpravná záležitost, dokonce světově obsazená a Clavier jako Napoleon autentický a jeho život přehledný, ale u mne to sráží určitá nažehlenost tv inscenací a to, že ty bitky i při tom velkém množství komparzistů jsou jaksi zastaralé a s těmi obstarožními triky slabé. (23.01.2024)

Mnohokrát lepšie než paškvil Ridleyho Scotta, hoci môžu byť spory o úplnej historickej presnosti, o tom, že sa značná časť materiálu venuje ľúbostnému životu, že je Napoleon vykreslený buď príliš dobre, alebo príliš zle (záleží od uhlu pohľadu hodnotiteľa). Avšak Clavier si s vážnou rolou poradil mimoriadne dobre, no a zvyšok treba nechať na historikov, seriál ale pokrýva dejinný vývoj dvoch desaťročí dobre a zrozumiteľne, hoci nie sú ukázané tie veľké pozitíva, ktoré svojou vládou zanechal a to v kultúrnej či právnej oblasti, z ktorých čerpáme dodnes. Nech už je postoj k francúzskemu cisárovi akýkoľvek, nikdy nechýba husia koža pri jeho návrate z Elby, víťazstvo bez jediného výstrelu, ktoré je jedinečným v celosvetových dejinách a nevyrovná sa mu ani žiadny útek z väzenia, ktorý nám ponúkli filmoví tvorcovia. A stojí tiež za zamyslenie, že ak by sa podobná situácia opakovala s akýmkoľvek politikom aj dnes, koľko pušiek by ostalo nemých? V súvislosti s touto udalosťou spred viac než 200 rokov sa dá ešte poukázať aj na to, že už vtedy a asi kompletne v dejinách, "novinári" písali tak, ako vietor fúkal.  Titulky parížskeho denníka Le Moniteur Universel zneli nasledovne: 9. marec 1815: „Ľudožrút unikol zo svojho brlohu.“ 10. marec: „Korzická obluda pristála pri pobreží Golfe-Juan“ 11. marec: „Tiger je v meste Gap. Jednotky sú už na ceste, aby zastavili jeho postup. Svoje nešťastné dobrodružstvo zavŕši ako utečenec v horách. 12. marec: „Netvor sa dostal do Grenoble.“ 13. marec: „Tyran je už v Lyone. Strach a hrôza zachvátili ľudí.“ 14. marec: „Uzurpátor smeruje k mestu Dijon, ale statoční a lojálni Burgunďania ho masovo obkľúčili zo všetkých strán.“ 18. marca: „Bonaparte je vzdialený niekoľko dní pochodu od Paríža, mal to šťastie, že unikol prenasledovateľom.“ 19. marec: „Bonaparte sa náhlivo blíži, ale jeho vstup do Paríža je nemožný“ 20. marec: „Napoleon bude zajtra pri našich bránach.“ 21. marec: „Cisár Napoleon je v Paríži.“ 22. marec: „Jeho Veličenstvo oslávilo svoj príchod do Paríža. Všeobecná radosť je neopísateľná.“ (21.03.2024)

Až dosud jsem si neuvědomila, že Napoleon byl vážně hodně malý – nevím, kolik měří Christian Clavier, ale určitě je nejmenším filmovým Bonapartem, kterého jsem kdy viděla – a že napoleonský komplex může být tedy hodně nebezpečný. A taky jsem si až dosud odmítala připustit, jakou frašku dokáže z filmu udělat současný český dabing. Napoleon sice svou armádou protáhnul kusem světa, ani to ale nevysvětluje, že francouzský důstojník posílá nepřítele „do Prčič“ (ledaže by to pochytil u Slavkova :). U historických příběhů sice trapně preferuju romantické linie před bitvami a historickou přesností, jisté, byť průměrné kvality ale tomuto zpracování upřít nemohu. (19.07.2015)

Príbeh je napísaný pútavo, ale ako to už pri životopisoch býva, musí byť hlavne historicky verný. Napoleon je vykreslený ako človek so svojimi lepšími aj horšími stránkami. Ako vodca i zvodca, ako diktátor i dobrý vojvodca. Ako historická osobnosť je ovplyvňovaný nielen tým, čo chce, ale aj tým, čo chcú ostatné mocnosti v Európe. Preto môžeme vidieť vo filme dohody aj zrady a intrigy, pravdu aj cenzúru, uctievačov aj atentátnikov. Zarážajúce je však to, že v dejinách častokrát od toho, kto si vzal koho za ženu, či s kým sa vyspal, závisel osud národov a prakticky celej Európy. Pozoruhodné a poučné je aj to, že čo nedokážu pre svoj národ vybojovať politici a vojská to môže dokázať jediná žena. Stačí, aby bola krásna ako poľská grófka Wałewska (neviem, či sa to tak píše). (07.01.2004)

Štvordielny galaktický televízny projekt, ktorý sa nebojí zaplatiť národné hviezdy a v rámci niekoľko desaťročných epizód vzostupu a pádu jednej ríše nasnímať mimoriadne nákladné exteriéry. Historicky a geograficky niet veľmi čo vytknúť, navyše Clavier je typologicky vhodným Napoleonom - či už egocentricky, alebo ako samochválna tlčhuba. Nedostatky sú v scenári, ktorý sa točí okolo bizarných správaní všetkých figúrok (ktorým chýba hlbšia identita), čím defacto môže zabudnúť na vrelšie prijatie medzi historickú smotánku. Videl som viackrát, ale už pomerne dávno, takže nedokážem reflektovať svoje pocity bezprostredne. (13.04.2015)