Kde jsem doma

I mě napadlo přirovnání filmu ke korejskému Parazitovi. Ale ničemu to nevadí, protože k žádnému kopírování nebo obkoukávání naštěstí nedošlo a film si jede svoji originální zápletku. Dvojice Javier a Mario hrají o sto šest a napětí by se dalo krájet. Tohle budu rozhodně doporučovat dále. (27.06.2021)

Třetí španělský film od Netflixu, co jsem viděla. Na Díru zatím nic nemá, ale jako thriller funguje Hogar vcelku dobře. Má jednu obrovskou nevýhodu a to je tempo filmu, které je neskutečně pomalé a šíleně se to táhne. Alespoň ta první půlka, kdy se seznamujeme s postavami, hlavně s Javierem a jeho postupném upadáním do deprese. Španělé, ale nikdy nenechají nic náhodě a dokáží sakra překvapit, pro mě to byl konec. Očekávala jsem nějaký zvrat, který to obrátí na tu dobrou stranu, ale (pozor spoiler) zlo zvítězilo a tak to končí. Hodně mě to překvapilo, asi jsem až moc zvyklá na ty hollywoodský happyendy, že mě překvapil konec tohoto filmu, ale musím říct, že to byla příjemná změna. (12.09.2020)

Za posledné dva mesiace som videl dva španielske filmy, medzi nimi rozmedzie 9 rokov, ktoré vykazujú dosť podobné znaky. Ide o Kde jsem doma a Zatímco spíš. V oboch sa tajne vniká do bytu. V oboch má antihrdina veľmi dobre vymyslenú základnú kostru svojho plánu. V oboch je miestami neuveriteľne neopatrný, ale chyby vždy zachráni jeho nehorázne šťastie, respektíve priamočiara improvizácia. Španieli radi stalkujú, radi nasávajú pachuť zničeného života pekne zblízka a moc si nelámu hlavu s pravdepodobnosťou. Ak im odpustíte závislosť na šťastnej zhode okolností, tak máte o kvalitný zážitok postarané. Kde jsem doma je vhodné pre každého, kto bol niekedy nezamestnaný. Prináša síce jasný a dopredu očakávaný záver, ktorý však obsahuje určitý prvok nečakaného. Zo spomínaných filmov je o triedu lepší ten mladší z nich. Javier je cca rovnaký parchant ako César, ale jeho cesta od nápadu k finálnej realizácii pôsobila zaujímavejšie, na udalosti bohatšie. (04.05.2020)

Ďalšia kvalitka zo Španielska. Mnohým pripomína Parazita, z môjho pohľadu tu ide o podobnosť čiastočne stalkerským námetom, ale to spracovanie je výrazne iné. Mne osobne vyhovovalo, že je tu menej krvi, ale na druhej strane výborná atmosféra a ešte lepšie dialógy. Tempo výborné a na záver sa opäť môže človek len tešiť, pretože prinesie so sebou aj malú čerešničku. Španieli to s prekvapeniami vedia, ich filmy sú spolu so Škandináviou právom špičkou kontinentálnej Európy. (18.04.2020)

Kvalitný, napínavý triler zo Španielska, kde to dlhodobo s týmto žánrom vedia, snáď ešte viac, než s hororom. Napriek skvelému námetu a príťažlivosti témy ale musím Hogar-ovi čo to vyčítať a znížiť tak chtiac nechtiac aj hodnotenie. Problém je v už tak omielanej logike, ktorú síce môžeme odignorovať, ale ak tak neurobíme, zopár vecí je tu skutočne na krútenie hlavou. A to už aj nad samotnou motiváciou hlavnej postavy, ktorá sa nezameria trebárs na bývalého zamestnávateľa, ale na obyvateľov jeho nového bytu. Chlapík má plán a ostatní ľudia ho ku vlastnej škode tak napĺňajú, akoby čítali scenár a podľa neho si aj sami škodili. Manželka počuje síce vo svojom byte vyzváňať telefón, ale nechá to tak, muž v aute vystúpi, aby z jeho telefónu mohol prísediaci odoslať mail a tak ďalej, až do konca. So záverom som problém nemal, pretože necháva veľa na divákovej predstavivosti a zároveň, aspoň podľa mňa, ponúka smutné posolstvo, že dnes je majetok pre isté typy ešte dôležitejší, než vlastná rodina, pričom tá hrá vždy prím. (15.06.2020)