Marvels

Kedy (a prečo preboha) sa stalo, že sme od Zimného vojaka a Endgame klesli ku Hviezdnej bráne seriálu? Ako keby natočili trojhodinový epický materiál plný cestovania po mimozemských planétach za 358 miliónov dolárov, ale napokon sa „niečo“ stalo, nastalo drastické prestrihávanie a pretáčanie a vznikol nový film alias „nízkorozpočtové“ torzo za 95 miliónov dolárov pripomínajúce nevtipný sitkom skrížený s ťažkopádnym akčniakom. Nič nedáva zmysel, nič nemá logiku, veci sa dejú len aby sa diali. Dokonca si dovolím tvrdiť, že to istým spôsobom nemá dej (pýtam sa dobre, ak sa pýtam, že šlo len o to, ako zlá teta s kladivom hľadá náramok na ruku, lebo jeden už má, lenže potrebuje dva?). Udalosti, na ktoré sa tešíte a ktoré vyplývajú z logickej vnútornej štruktúry univerza (reakcie kapitánky Marvel na posadnutosť Kamaly jej osobou, komplikovaný vzťah medzi kapitánkou a Monicou, s ktorej matkou si kapitánka v minulosti veľa prežila), sú odbavené behom pár desiatok sekúnd. Vôbec mi nevadí, že z toho spravili ženskú tímovku. Toto vadí len psychopatom majúcim psychické problémy sami so sebou a s oidipovským komplexom. Vadilo mi, že z toho urobili MIZERNÚ ženskú tímovku. Zaráža ma, do akých sračiek sa ponára Marvel po Endgame. Normálne mi to pripadá ako tajný, presne riadený krach spoločnosti. Akcia je mizerná, ale trochu jej zachraňuje kožu hudba a „prehadzovanie tiel“, vďaka čomu je aspoň interaktívna a vtipná, keď už nie je dobrá. Inak je všetko hrozné. Výprava pôsobí ako televízny film z 9O. rokov. Triky ako keby ich dali robiť začínajúcej firme, ktorá im dala dobrú zľavu a k tomu dve krabice plné čokodonutov. Na jeden originálny (hoc kuriózny, nepopieram) nápad (mačky) pripadá 1O klišé. Asi by ma malo uraziť, že jedna z najdrsnejších marveláckych postáv, Nick Fury, pripomína pojašeného zlostného strýka, ktorý furt brble na politiku, ale ono tá postava, keď sa nad tým zamyslíte, je natoľko ambivalentná, že sa k Nickovi skutočne dá pristupovať nielen smrteľne vážne (Captain America 2), ale i odľahčene (Spider-Man: Ďaleko od domova). Pravdupovediac na mňa fungujú v podstate obidve polohy, pretože Sam L. Jackson je Sam L. Jackson. Brie Larson je naopak strašná. Občas sa snaží pôsobiť milo a roztopašne, ale pôsobí pri tom, že si celý čas myslí: „Doriti, v čom som sa to ocitla, môžem to je*ať, bodaj by to bol prepadák a už mi nikdy viac z Marvelu nevolali, nebaví ma to, ku*va fakt ma to nebaví“. Uchopenie jej hrdinky pôsobí dojmom: „my v Marvele si uvedomujeme, že herečka nie je obľúbená, má svojráznu povesť, no ale jednotka zarobila viac ako jednu miliardu dolárov, čomu mimochodom sami dodnes nechápeme a tak s Brie počítame a pokúsime sa ju masám čo najviac zosympatičniť, snáď to vyjde, najmä teda dievčatám, aby mali vzor, aby boli ambiciózne, ale zároveň aby sa nebáli občas usmiať a byť pekné“. No, nevyšlo to. Ale oproti Teyonah Parrisovej je Brie úplná hviezda, tak si vyberte. Napokon si svoju tvár zachovala azda len Iman Vellaniová, ktorá bude pre každú osobu mužského pohlavia nad dvadsať neznesiteľná, ale zároveň je ako Kamala natoľko nákazlivo živelná, že sa nad jej výkonom nedá tolerantne usmievať. Jednotke som dal 4* (!), ale toto bola taká blbosť, že byť na mieste upadajúceho Kevina Feigea, okamžite do kufríka vložím 50 – 80 miliónov a idem po kolenačky do luxusnej pobrežnej vily oscarového Roberta Downeyho Jr. Čo sa potitulkovky týka, v minulosti som zažil už lepšie, ale musím uznať, že táto je ak nie najrevolučnejšia, tak je jedna z najrevolučnejších. Aj keď osobne sa obávam, či má Feige situáciu pevne pod kontrolou a či namiesto neskutočného tešenia na „ich“ príchod do univerza nie je na mieste skôr panický strach a hysterický vreskot. Po temer geniálnom Candymanovi natočiť čosi takéto... brrr. (09.04.2024) (menej) (viac)