Liga spravedlnosti Zacka Snydera

Dramaturgicky prospešné v tomto ohľade, pravda, je rozsekanie snímky do niekoľkých kapitol s vlastnými vrcholmi a pádmi - akokoľvek ide o banálne riešenie a výsledkom je zvláštny kompromisný mačkopes filmu a seriálu. V prípade ponechania jednotnej, nedelenej stopáže, ku ktorej siahli napríklad predĺžené verzie Pána prsteňov, by Justice League trpela závažnou nevyrovnanosťou tempa. Kompromisné riešenie vydania materiálu v takto rozkúskovanej podobe teda určite pomohlo. Za to napokon môže aj príbeh. V zásade zo Snyderovho zostrihu miestami vykukne ten istý film, ako sme videli pred štyrmi rokmi, avšak s výrazne prepracovaným finále a pochopiteľne aj radom menších zmien. Tou najväčšou je zrejme zakomponovanie DC verzie marvelovského Thanosa, Darkseida, ktorého prítomnosť Justice League pridáva šťavu v podobe číhajúcej hrozby v pozadí a novej vízie pre pôvodného záporáka Steppenwolfa. Ten vyzerá oproti staršej verzii oveľa lepšie a hrozivejšie, avšak spôsob, akým je celá hrozba v závere filmu zažehnaná a reinterpretovaná ako obyčajný teasing na ďalšie diely, ktorých sa dosť možno nikdy nedočkáme, však po štyroch hodinách sledovania je pre diváka trochu frustrujúce. (02.09.2022)

Kde začať. Mohol by som tu písať o tom ako celá táto verzia Ligy vznikla, pretože aj to je určite zaujímavé. Obzvlášť preto, lebo po troch rokoch si vydupať druhú verziu filmu je niečo, čo tu snáď ešte nikdy nebolo. Za zmienku stojí fakt, že si Zack Snyder nezobral ani cent za dokončenie a tak mal úplne voľné ruky a ľahšie si obhájil svoju víziu, ktorá ma neskutočné štyri hodiny! Som strašne rád, že sme sa toho dočkali, pretože považujem Man of Steel a Batman v Superman za kvalitné filmy a aj keď Liga dokončená Whedon ma bavila, nebolo to ono. Zatiaľ čo Justice League s roku 2017 sa prestrihala až úplne na dreň, tu som dostal takmer všetko čo mi pôvodne chýbalo. Aby bolo jasné, nie je to iný film, nemá byť prečo, príbeh je rovnaký, akurát Snyderová verzia ma úplne inú atmosféru, lepšie finále, vyvážený humor, dostávame sa tu viac do hĺbky príbehu, všetko je tu veľkolepejšie, monumentálnejšie a hlavne postavy majú oveľa väčší priestor vyniknúť. Taký Steppenwolf okrem toho, že ma oveľa lepší dizajn, ma aj motiváciu a nie je to iba tupý dobyvateľ svetov. Keď sme ešte na zápornej strane, nakusnem aj najväčšieho zloducha v DC universe Darkseida, ktorý sa tiež ukáže v pár scénach a hlavne jeho prvý príchod na zem je famózny. S väčšej časti sme túto scénu už videli v kino verzii zo Steppenwolfom, ale tu sa pridalo kopec nových scén a práve tieto detaily, robia film oveľa zaujímavejším. Čo sa týka ďalších postáv, tak každý tu má svoj priestor zažiariť, nikto nie je ukrátený, nikto tu nie je na silu a každá postava tu má svoje miesto. Nové scény s Aquamanom hlavne prepoja jeho neskoršiu sólovku. Flash je aj v tejto verzii za šaška, ale nie je to trápne a väčšina jeho pôvodných vtipných scén je tu nahradených inými. Wonder Woman pribudli tiež niektoré veľmi dobre scény, hlavne pátranie po minulosti v chráme, no okrem toho zažiari medzi chlapmi v akcii. Batman je samozrejme aj tu hlavný líder, perfektne sa dopĺňa s Alfredom, ktorý tu ma tiež viac priestoru, no hlavne Knightmare scéna upúta. No a Cyborg ten nafasoval takmer vlastný origin, ktorý bol úplne vynechaný v kino verzii. Jeho postava je ďaleko lepšia, jeho pocity, či vzťah s otcom dokážu miestami aj chytiť za srdce. Film ma síce štyri hodiny, ale plynie ako voda, vôbec nič mi tu neprišlo navyše, príbeh už tiež nie je nudný a priamočiary, je tu hromada nového a zaujímavého materiálu, ktorý prehlbuje svet DC hrdinov. Nechýbajú easter eggy, či cameo roli niektorých hrdinov alebo úplne nového hrdinu, no hlavne sa zlepšila akcia, ktorú výrazne bičuje vpred kompletne nová hudba od Junkieho XL, ktorá pekne zapadá do série. Dúfam, že sa dočkáme aj uzavretia tohto príbehu, pretože by bola veľká škoda nevyužiť to. Rozhodne najlepší film zo série DCEU! Teraz už treba len jedno - #RestoreTheSnyderVerse ! Obľúbený soundtrack: Cyborg Becoming / Human All Too Human, At the Speed of Force, An Eternal Reoccurrence of Change, The Crew at Warpower, The Foundation Theme. 100% - 5* (20.03.2021)

Dobré to bolo, hravo prekonávajúce drtivú väčšinu MCU a najmä omnho, omnoho lešie ako ten paškvil z kín..Tie 4 hodiny som necítil a utieklo to ako voda. Na druhej strane chápem producentov, prečo to dali prerobiť. Akurát to mohli urobiť citlivejšie. V tejto podobe totiž fungujú postavy, emócie aj osudovosť, ale nie komerčný potenciál ani aktuálne trendy. Som veľmi rád, že sme sa toho reparátu dočkali a dúfam, že sa nejakým zázrakom dočkáme aj ukončenia príbehu. Stále však ako pri BvS platí, že s týmito postavami sa mala hrať úplne iná liga. 8/10 (19.03.2021)

Minulou středu jsem poslouchala asi pět hodin v kuse osmiminutovou techno skladbu pořád dokola a byl to věru více stimulující a produktivní večer než donutit se vydržet tento film až do konce a nezačít místo toho náhodně googlovat odpovědi na všechny věci, co mě kdy v životě zajímaly, například kteří z mých oblíbených německých herců se narodili ve východním a kteří v západním bloku a nebo jestli jde někde sledovat Místo činu v originále. (Fun fact: Daniel Brühl se narodil ve Španělsku.) P. S.: "Perhaps next time we will watch this man climb stairs for 10 hours." (21.03.2021)

Hm, hm, to bylo ale v roce 2017 hysterické plivání oligofrenních dyslektiků na Džoše, jak jim ten hajzl dokurvil jejich oblíbené žužuomalovánky, plné létajících buzen, do přitroublé dvouhodinové čalamády pro debily, když tenkrát chudák Zek smutnil. Zek se však otřepal, nenechal svůj opus vláčet bahnem a za čtyři roky si to přihasil s jakože rehabilitační Ligou vypatlanců – Snyder’s put. A to je, kurva, nenadálý totální mástrpiss!!! Oligofrenní dyslektici totiž zřejmě mezitím dospěli v renesanční osobnosti a erudované kritiky, tudíž pro samé superlaxativy není náhle kam plivnout. A nedivím se! Zekova némlich ta samá, stejně přiblblá, ovšem nyní již čtyřhodinová čalamáda pro debily, dovatěná do rektohostilní délky výhradně úmornými záběry na strnulé obličejové obrny prkenně čumícího Spájdrgeje a ještě více ochrnutého Batfleka a pár úplně stejně hnusnými digianimáky z můvimejkru, je úplně jiná Liga! Tedy v případě, že vám během těch uplynulých čtyř let radikálně změnili výhled z klecového lůžka v Ústavu pro léčbu kognitivních poruch. Já tedy jednu oproti původnímu mentálmoulinexu nasraně uberu, protože jsem měl po skončení úplně stejnou chuť ožužlávat leporela a srkat jogurt nosem, jen u toho má prdel navíc poznala středověk. P.S. Jsem tu jediný, kdo tak bezmezně obdivuje onu bezbřehou kreaturivitu a variadebilitu všech těch patlalů a scénatristů omalovánek pro slabikovače bublin, zejména v konkurenčním boji Mrvelu a Dyslektického Cigána o přízeň dětí s rozštěpy? Jen se hluboce zamyslete míchou! Zlého kosmického anihilátora Tetanuse nahradili zlým kosmickým anihilátorem Muflonusem, ničivé dementkamínky vyměnili za ničivé retardkrychle, svištivě létající bukvoidi si povyměňovali zařezávající se pastelové elasťáky a sem tam i pohlaví, a voilà, tedy vlastně vola, máme tu úplně nové a neotřelé dobrodružství! Akorát tentokrát ten Muflonus nevybil jedinou buznu, takže můžete na rozdíl od Assvendžrů napjatě ohryzávat pastelky, jakéže to origifobní vyfikundace se zlým kosmickým anihilátorem, ničivým čímkoliv a neproškrtanou sestavou patetických rektospektorů na vás čekají příště. (18.03.2021)