Miesto na výslní

,,V AKEJ OBLASTI PRACUJE VÁŠ MANŽEL?" ,,JE ELEKTRIKÁR." ,,TO NIE JE AŽ TAKÝ ZLÝ OBOR. JE NABITÝ PRÍLEŽITOSŤAMI." __ Trvalo mi viac než štvrť roka odkedy som si nahral tento film v TV a konečne pristúpil k jeho pozretiu, napriek tomu, že pozitívne hodnotenia užívateľov predpovedali nadpriemerný filmový zážitok. A naozaj, George Stevens nakrútil vynikajúce, od začiatku pútavé, takmer nadčasové dielo, ktoré je pritom pozoruhodným a konzistentným spojením viacerých žánrov. Začína ako romantická dráma, kde láska musí prechádzať kamenistou cestou sociálnych rozdielov, aby sa pretavila do temného trileru (bol by som zvedavý, ako by celú túto časť filmu nakrútil Hitchcock) s následným posledným dejstvom súdnej drámy a konečného rozsudku. Atribútov typických pre noirové dielo je vo filme minimum, Taylorka napriek všetkým predpokladom byť plnokrvnou famme fatale je ,,len" úprimne milujúcou ženou a celú dramatizáciu príbehu tvoria všeobecné spoločenské predsudky nútiace hlavného hrdinu v snahe kariérneho rastu (a svojho miesta na slnku) siahať k morálnemu konfliktu s jednoznačnými následkami. V neposlednom rade má dielo aj silné formálne kvality. Čiernobielej kamere nechýba prelínanie obrazov i sofistikované kompozície obrazu a Waxmanova hudba je niekedy absolútne nenápadná, inokedy zase fantasticky prehlbuje filmovú naratívnosť (keď George počuje o ľudoch utopených v jazere, vďaka hudbe presne vieme, čo si zaumienil) takže aj Oscary boli udelené po zásluhe. Len toho za kostýmy by som radšej vymenil za najlepší film. (289. hodnotenie, 32. komentár k filmu) (30.01.2014)

Cukríkový, rýdzo kapitalistický (oproti Dreiserovi), naivný Hollywood, bol pre takto komplikovanú, komplexnú (a geniálnu!) látku asi najnevhodnejšou optikou. Oproti knihe veľmi veľa ubudlo a to nie len z príbehu (čo by bolo v poriadku, predsalen dvojhodinový formát ťažko konkuruje osemstostranovému románu), ale najmä významovo, príbeh prišiel o svoju sociálnu, politickú i existenciálnu vrstvu. Namiesto nej sa zamerali scenáristi rýdzo na gýčový romantický trojuholník (lebo ten divákov najviac zaujímal) a americkú tragédiu tak dokonalo sploštili. Natočené fajn. (06.06.2020)

Třpyt lásky klene se nad hlavami. Navléknuté perly mizí, popadaly na dno zátočiny. Šatem svátečním unášen je do dálavy. Pod hladinu stažen cizí melodií. Dvě dámy, dvojí tvář zalíbení. Ta první, obyčejná, naivní, prostá. Ta druhá, "nutná," dobrý původ má a společenské postavení. Vyležený důlek v roztříštěnosti. Mihotavý, temný čin, růžová tragédie. Montgomery Clift a Liz Taylor zblízka vysílají jiskřivé pohledy, vyšší stupeň lásky, prvotřídní noblesní vášeň, vůni útěků do zasněných doteků... Svědomitou romantikou srdce odemyká. Svou duši hříchem podemílá. První lásku v sobě uzamyká. Milovník, viník v myšlenkách. Milostný trojúhelník hořekuje. Náhlé stíny toho léta. Smrt si pro ni do jezera přišla. Vyvrácená cesta. Toužil mít víc, své místo nahoře, let do nebe, přízeň dívky překrásné. Zalit trvale neprůhledným klenotem. Usednout k tomu stolu bylo ošidné. Zůstalo po něm prázdné místo, tísnivé, nemilostivé, tesknivé... Na shledanou v lepším světě. V srdci však, svou šeptavě omamnou nejvyšší nabídkou, hojivou kapkou princovského šarmu, okouzlovat bude nadále. (26.05.2016)

Elegantne vyšperkovaná klasika, ktorá je dômyselnou fúziou dramaticky vystavanej melodrámy, citlivej romantiky a temného noiru. Tam, kde Hitchcock zachádza až do prílišnej prekombinovanosti, pôsobí Stevensove dielo ako rafinovaný chameleón, ktorý strieda žánre, motívy a miesto uponáhľaného vŕšenia na seba si vypočítavo zvraty šetrí pre ten najvhodnejší okamih. George Eastman je Stevensovou verziou titána, romantického hrdinu zmietaného osudom, ktorý sa pokúša o narušenie tradičného chodu spoločnosti, keď ako člen rodu z vyššej spoločnosti, avšak pôvodom z chudobnej rodiny začína chodiť s radovou robotníčkou - navyše pracujúcou pre jeho bohatého strýka. Stevens deformuje demokraciu v zmysle "všetci sú si rovný" ako nemožnosť skĺbenia spoločenského postavenia obyčajnej ženy a muža síce chudobného, ale patriaceho do vyšších kruhov. Tiež sa pohráva s industriálnym kapitalizmom - pásovej výrobe nepodlieha len priemyselná výroba, ale aj zábavný priemysel - kiná, produkujúce zamilované páry a fungujúce ako masová sériová atrakcia. To všetko v priamom kontraste voči možnostiam a zábavkám miestnej smotánky. George je však romantickým hrdinom aj v inom zmysle - jeho postava je komplikovaná rovnako ako jeho vzťah, do ktorého sa priplieta ďalšia žena, tentoraz výnimočne z podobného postavenia. Táto skutočnosť ho zavaľuje ako dva sizyfovské balvany na srdci zároveň. George prichádza o veľkú časť diváckych sympatií, pretože je pozmenený takmer do podoby bezcharakterného monštra vo vzťahu voči prvej žene, zároveň však divák jeho ambície a túžby chápe; rozumie mu. Keď dôjde k osudnej scéne na jazere (ktorá je pôsobivá a vťahujúca nevšedným spôsobom), divák je na polceste medzi jeho odsúdením a absolútnym pochopením. Stevens tieto pocity ešte prehlbuje a nakoniec necháva diváka s ním súcitiť. Snáď najemotívnejší je úprimný dialóg medzi Montgomery Cliftom a Shepperdom Strudwickom v obývačke domu pri jazere, ktorý absolútne postráda pátos a ďalšie znechucujúce ingrediencie, a je úplným vyznaním postavy, akému sa v histórii filmu len ťažko hľadá obdoba. Jemná psychologická linka vedie k vnútornému kolapsu Cliftovej postavy a v závere sa miesto naivného zakončenia dostavuje len smútok a pocit nezvratnej skutočnosti. Absolútne precízne vystavaný príbeh podoprený perfektnou réžiou a doslovnými hereckými výkonmi hlavných predstaviteľov, tak ako to má byť. 95% P.S.: Elizabeth Taylor žiari. (11.06.2014)

Spisovateľ Theodore Dreiser napísal v roku 1925 titul "Americká tragédia" (An American Tragedy), ktorý je inšpirovaný skutočnými udalosťami, ktoré sa odohrali v priebehu rokov 1906 až 1908. Začína to ako kariérny sociálny román, potom sa to prehupne do vzťahovej drámy a končí to ako justičný thriller. Napriek tomuto širokému žánrovému rozpätiu to pôsobí celistvo a vďaka skvelým spisovateľským schopnostiam pána Dreisera sa to číta veľmi dobre. V roku 1951 sa tejto literárnej predlohy chopil americký režisér George Stevens. Natočil filmovú adaptáciu, ktorá je inšpirovaná Dreiserovým románom. Mnohé detaily pozmenil, taktiež aj citeľne skreslil charaktery postáv, a dokonca im aj zmenil mená. No i tak je snímok "Miesto na výslní" (A Place in the Sun) veľmi kvalitná romantická, vzťahová, krimi dráma. **** (19.07.2023)