Gauneri

Myslím, že Tarantino si vzal inspiraci z filmu Killing od Stanleyho Kubricka. V obou filmech se chystá velká loupež, a až na pana Oranžového jde o samé velké zločince. V obou filmech panuje jistá nedůvěra a postavy se dopuštějí chyb. I přesto, že se plán vydaří, zločinco buď umírají, nebo jsou chyceni. V obou filmech najdeme i téma cesty za svobodou. V tomto filmu je to pan Oranžový, který chce využít loupeže, aby znovu získal svobodu. "Ve snu jsi mě zastřelil, tak ti radím, aby ses probudil a omluvil se", říká pan Bílý v jednom ze svých nezapomenutelných výstupů. Dále si říkám, že hříčka se jmény je podobná z filmu The Taking of Pelham One Two Three (1974) Styl oblečení je podobný z filmu Lepší zítřek 2 (1987) Scéna postřelení nejlepšího přítele a on se o něj stará, přesvědčuje ho, že nezemře, kde jsme svědky podobného rozhovoru, ale i podobných pocit, která ti dva zažívají. To vše z filmu Oběti války (1989). Ale naprosto největší vliv na Gaunery měla málo známá hongkongská gansterka režiséra Ringo Lama "Město v plamenech" z roku (1987). Hrál v něm jeden z Tarantinových nejoblíbenějších herců asijské kinematografie Yun-Fat Chow. Je zajímavé, že všechny tyhle filmy patří mezi oblíbené Quentina Tarantina a on se rozhodl z nich udělat mix. (10.01.2004)

║Rozpočet $1,2milióna║Tržby USA $2,832,029║Tržby Celosvetovo $14,900,000▐ Tržby za predaj DVD v USA $18,214,162 //počet predaných kusov 1,478,741║ Táto gánsterka Quentina Tarantina nesie jeho svojský režisérsky štýl, ktorý dokázal ešte o niečo lepšie rozvinúť v jeho ospevovanom Pulp Fiction. V tomto prípade to stráca na pôvabe kvôli zbytočne zdĺhavému rýpaniu sa, v tých najmenších možných detailoch aby poskladal dokonalú skladačku jednej nevydarenej lúpeže diamantov. Áno, základný príbeh má svoje plusy o tom niet najmenších pochýb ale tie vedľajšie poviedky kde poukazuje ako, kde, čo, sa zosmolichalo nemá takú šťavu aby to malo výpovednú hodnotu akú by si určite želal. Jednoducho mi to celé príde len ako také jeho oťukávanie. Tak trošku to preháňa s tendenciou nadávok, čo tu je jedna veľká smršť a popri tom dosť uspávajú aj podaktoré nič hovoriace dialógy. A ako je zvykom dosť si tu lubuje v krvi ale to je v norme, aj keď nechutnosti s uchom si mohol odpustiť. /40%/ (03.03.2009)

Super drsna rezba a u me oblibenejsi nez zbytecne natahovany Pulp Fiction. Tarantino ukazal, ze je frajer, uz ve svym prvnim filmu a i kdyz je poznat, ze je to precejen hodne levny a v podstate se vetsina scen odehraje v jednom skladisti, tak to vubec nevadi. Je tu totiz naprosto spickova sestava mejch oblibenejch hercu, ktery 90 minut rvou, hadaj se a mluvi neskutecne sproste, sem tam naka perfektni hlaska nebo dokonalej vtipnej dialog a spousta krve, mrtvejch a drsnejch scen a nehappyendovej konec. Proste spickova drsna kriminalka, jaka se jen tak nevidi. (30.01.2005)

Quentin Tarantino bol pre mnohých najvýraznejším a najvzrušujúcejším objavom americkej kinematografie 90. rokov, ktorý sa ohlásil týmto fantastickým kriminálnym thrillerom. Reservoir Dogs mali menší rozpočet než jeho nasledujúce diela, no obsahujú prvky, ktoré sa neskôr stali Tarantinovým poznávacím znamením (tzv. trademarkom). Film sa začína uprostred nepodarenej krádeže diamantov a je rozdelený na niekoľko kapitol, predstavujúcich každého z gangstrov. Tarantino sa nechal inšpirovať rôznymi filmami o lúpežiach – The Killing (1956) Stanleyho Kubricka, City on Fire (1987) Ringa Lama – a podsvetím Jeana-Pierra Melvilla – až na to, že vynechal samotnú lúpež. Dôsledkom nevydarenej lúpeže je krvavý proces, v ktorom súperí lojálnosť s trpkými podozreniami, keď sa zločinci snažia dopátrať, čo (alebo kto) zlyhal/o. Tarantinove banálne „fuck“ dialógy, čerpajúce z popkultúry, dodávajú filmu ironický nádych. Títo zločinci rozprávajú ako obyčajní ľudia posadnutí filmami, nie ako gangstri. Rozruch však spôsobila práve tá znepokojujúca ľahkosť, s akou sa postmoderná „pohoda“ mení na krvavé násilie, pričom je ľahké prehliadnuť vnútornú citovú bolesť. 80% (13.06.2010)

Počátkem 90. let filmový svět naplno objevil génia Quentina Tarantina a kinematografie už nikdy neměla být stejná. Mistr pastiše začal ke zděšení publika i kritiků servírovat znepokojivě násilné výjevy, od nichž nelze ani dnes odtrhnout zrak. Více zde. (03.04.2007)