Réžia:
Giuseppe TornatoreKamera:
Blasco GiuratoHudba:
Ennio MorriconeHrajú:
Marcello Mastroianni, Michèle Morgan, Valeria Cavalli, Salvatore Cascio, Nicola Di Pinto, Leo Gullotta, Ennio Morricone, Jacques Perrin, Alberto Sironi (viac)Obsahy(1)
Sladkotrpký príbeh muža, ktorý sa rozhodne navštíviť svojich päť detí, žijúcich v rôznych mestách Talianska, je úvahou o krehkosti rodinných pút, samote a vykorenenosti. Sladkotrpký príbeh o krehkosti rodinných pút, o samote a vykorenenosti. Matteo Scuro je penzionovaný železničiar, ktorý trávi pokojné dni na rodnej Sicílii spomienkami na minulosť. Pravidelne navštevuje hrob milovanej manželky a delí sa s ňou o správy zo sveta živých. Túži po tom, aby bolo všetko tak, ako za starých čias, keď ešte stála po jeho boku a všetkých päť detí mal ešte doma. Teraz sa však rozutekali po celom Taliansku a Matteovi chýbajú. Chce spolu s nimi stráviť dovolenku a preto prenajme päť domčekov na pláži. Keď si ani jedno z detí nedokáže nájsť čas, aby uniko od hektického života na Sicíliu, rozhodne sa Matteo, že im pripraví prekvapenie. Po prvýkrát vo svojom živote opustí Sicíliu a vydá sa na cestu do Neapola, Ríma, Florencie, Milána a Turína. Jeho putovanie ho privedie nielen k hlbšiemu poznaniu vlastných detí, ale aj k spoznaniu súčasného Talianska. Hlavnú úlohu nostalgického príbehu bravúrne stvárnil Marcello Mastroianni, režisér Giuseppe Tornatore za film získal Cenu ekumenickej poroty na MFF Cannes. (oficiálny text distribútora)
(viac)Recenzie (25)
Mastroiannimu nasadili popolníky hrúbka ako v starých komunistických slintákoch a neviem, či toto bolo nutné. V každom prípade originálna verzia Všetkých sú v pohode mi neprišla taká silná ako verzia s De Nirom, hoci tu našťastie nepretláčali propagandy, ktoré v americkej verzii už byť museli, lebo v pohode sme od istého času len vtedy, ak nie sme všetci hetero. ()
Viac ako obsah na tomto filme zaujmú bohaté obrazy Talianska na sklonku 80. rokov, príjemná hudba a bravúrny výkon majstra Marcella. Škoda slabšieho deja; dosť banálny príbeh o starnúcom mužovi, ktorému sa rúcajú ideály o jeho deťoch a na ktorého deti nemajú vôbec čas. Nič nové. Celkovo - taká pohodovka. ()
Mam neskutocne rad taliansku kinematografiu na rozdiel od takej povedzme Snorlax, ktora je platonicky zamilovana do francuzskej kinematografie. To ja ne, lebo stale si myslim, ze hnoj sa produkuje vsade - bez ohladu na narodnost. Italia vyprodukovala uz dostatok hnoja, ale niekedy sa mi zda, ze ten francuzsky je o cosi smradlavejsi a horsie sa rozklada. No nic, prec od hnoja, smerom k dobremu a kvalitnemu filmu. Nie je tu nic komplikovane a an i strhujuci dej nehrozi - starsi chlap sa rozhodol navstivit svoje haranty ktoe ziju po roznych mestach Italie. V roli starsieho muza sa predstavil Marcello Mastroinanni /La Noche/ ktory putuje po krajine. Poznavam tu nielen pribeh kazdeho z deti ale i Italiu a jej realie. Tornatore mi rezisersky navyse dost smakuje a jeho filmy mam neskutocne rad . 74 % ()
Krásně sladkobolný film o tom, jaké to je, když autorita otce s přibývajícími léty pozvolna přechází, až přejde do submisivního postavení, v němž se musí doprošovat něčeho tak minimalistického, jako je to, aby se děti aspoň jednou sešly u jednoho stolu. Asi to tak musí být, většinou i je, ale stejně je to, i při všem odlehčování, smutné. ()
Giuseppe Tornatore opět velmi lže, je totiž i autorem scénáře. Všem dětem se až tak "bene" nedaří. Road movie s Marcellem Mastroiannim a skvělou kamerou a skvělou hudbou Ennia Morriconeho. MM ukazuje nohy starce prostitutkám a pan GT sem tam zastaví obraz včetně komparsu. Nebyl jsem nasrán ani zklamán. A taky se mi líbil fór s balónem evokujícím černou medůzu (na takové bejkárny je Tornatore skvělý) a Morricone coby dirigent Traviaty. ()
Galéria (18)
Fotka © Lauren Films
Zaujímavosti (3)
- Ennio Morricone si zahral cameo ako režisér orchestra La Traviata. (Arsenal83)
- Film sa nedočkal len americkej prerábky, ale v roku 2016 vyšiel remake dokonca v Číne ako Yi qie dou hao. (Arsenal83)
Reklama