Réžia:
François TruffautKamera:
Raoul CoutardHudba:
Georges DelerueHrajú:
Jean Desailly, Françoise Dorléac, Nelly Benedetti, Daniel Ceccaldi, Maurice Garrel, Catherine-Isabelle Duport, Jean-Louis Richard, Philippe Dumat (viac)Obsahy(1)
Pierre je známou osobnosťou literárneho sveta. Žije pokojný rodinný život s manželkou a dcérou, až kým sa nezoznámi s krásnou mladou letuškou Nicole. Nejaký čas vedie dvojitý život, no jedného dňa jeho manželka objaví kompromitujúce fotografie a rozhodne sa k zúfalému činu. (STV)
Videá (1)
Recenzie (66)
Dobré, ale vzhledem k zoufale neoriginálnímu tématu trochu dlouhé. Manželský trojúhelník, muž zmítající se mezi pevnou a stálou, leč trochu uvadající láskou své manželky a osudovým poblouzněním krásnou letuškou, veliký příběh o lásce a nenávisti. Kolikrát jsme to už viděli? Jistě, Hebká kůže patří mezi ty lepší a díky svému konci snad i mezi ty nejlepší, ale stejně... ()
Pánové přiznejte si, že jak jde o ženský nebo nedejbože o city, tak jste neuvěřitelní slaboši. Truffaut, ač k této sortě populace sám náležel, tak se tohoto doznání nezdráhal. Hebká kůže je klasický manželský trojúhelník. Krásná manželka, ještě krásnější milenka, manžel rádoby chlapák, ale je jenom ubohý srab a dle mého názoru nádavkem slizoun. Co ale vybočuje od klasiky je nepřehlédnutelný fakt, že jejich milostný příběh je založen na tématu náhody s klíčovou otázkou co by (ne)bylo, kdyby...Je to Truffautův snímek s největší hloubkou kontextu, bez ironie, přímočarý, srozumitelný a s jemným citem pro filmové vyjádření. ()
Nebýt skutečně precizní režie a výborné hudby, doprovázející celý snímek, byla by pro mne tato trojúhelníková hra celkem nezáživná. On+Ona-Ona. Kýčovitá rovnice, jejímiž činiteli bývají v základě jen přírodní pudy, může někdy vyústit tak překvapivě, že se o tom natočí film. I tímto faktem u mne snímek lehce ztrácí, ale celkový dojem a zpracování velmi rád ocením. ()
Popravde som si uvedomil, že ma film baví až v samotnom rozuzlení. To keď sa premiešajú karty a najavo vyjdu nielen prekvapenia pre zúčastnených, ale aj ich charaktery a spôsoby zmýšľania. Pierre môže pôsobiť ako sympaťák, ale v skutočnosti je to sebec. Okrem iného o tom svedčí aj nezáujem o zachovanie manželstva z dôvodu výchovy dieťaťa, ktoré sa objaví myslím v jedinej scéne filmu a je ponechané citovému nezáujmu. I keď otrepaná téma, nás baví sledovať, ako k nej pristúpia slávni režiséri a kto si poradí lepšie. Či Louis Malle, Adrian Lyne, alebo Truffaut. ()
Cudzoložník vo vynikajúcom stvárnení Jeana Desaillyho bol taký presný a ľudský, až to nebolo príjemné. Jeden z najintenzívnejších zážitkov, aký som kedy v spoločnosti Truffautových hrdinov prežíval prerušil až triviálny, za vlasy značne pritiahnutý koniec... o ktorom som si vzápätí na prebale DVD prečítal, že bol inšpirovaný skutočnou udalosťou a pomohol režisérovi tento príbeh ukončiť. Skvelé... ()
Reklama