Střílejte na pianistu
Tirez sur le pianiste
Shoot the Pianist
Shoot the Piano Player
Réžia:
François TruffautKamera:
Raoul CoutardHudba:
Georges DelerueHrajú:
Charles Aznavour, Marie Dubois, Nicole Berger, Albert Rémy, Michèle Mercier, Alex Joffé, Alice Sapritch, Daniel Boulanger, Claude Heymann, Claude Mansard (viac)Obsahy(1)
Hrdinom druhého celovečerného filmu Francoisa Truffauta je klavirista v malom pochybnom bare Charlie. Nikto netuší, že v minulosti bol slávnym klavírnym virtuózom a jeho pravé meno je Edouard Saroyan. Jedného dňa mu manželka prezradila, že za jeho úspech musela zaplatiť impresáriovi vlastným telom a následne spáchala samovraždu. Edouard sa vtedy vzdal skvelej hudobnej kariéry a pretrhol všetky väzby s minulosťou. Sám vychováva mladšieho brata Fida a vyhýba sa kontaktom s okolím. Až do dňa, kedy sa do baru prichádzajú skryť jeho ďalší dvaja bratia Chico a Momo, prenasledovaní gangstermi. Charlie im pomôže, ale sám sa tak dostane do ťažkostí. So zloduchmi aj s bolestnou minulosťou mu chce pomôcť zamilovaná servírka Lena. (oficiálny text distribútora)
(viac)Videá (1)
Recenzie (82)
Ze všech tvůrců francouzské nové vlny mám nejlépe nakoukaného Francoise Truffauta a taky si s ním nejlépe rozumím. Musím konstatovat, že v rámci jeho tvorby nepředstavuje Pianista nic zásadního, neřku-li mistrovský kousek. Je to spíš hříčka, kde si režisér testoval možnosti propojení několika žánrů. Při jejím sledování mám pocit, že spíš improvizoval a dal na momentální intuici, nespatřuji v tom nějaký řád, promyšlený a ucelený plán. Scénář má bohužel k dokonalosti daleko a nepoměrně úspěšněji Truffautův záměr v pozdějších dekádách zrealizovali např. Coeni nebo tvůrci moderních vícevrstevných seriálů typu Better Call Saul či Breaking Bad. Ty dokážou křížit často na první pohled protikladné žánry rafinovaněji a divácky efektněji (přitom nikoliv prvoplánově lacině). Truffautův experiment z počátku 60. let poráží rozdílem dvou tříd. Zajímavá je pro mě Truffautova režie a herecké obsazení, ale když vás nepohltí příběh a postavy jsou vám více či méně šumafuk, nelze uvažovat o čtvrté hvězdičce. Výsledku škodí i výběr žánrů. Ať se na mě Truffaut nezlobí, ale thrilleru vážně nerozuměl a měl se mu velkým obloukem vyhnout. To, co nakonec vzniklo, bude nejspíš mnohem víc oslovovat klubový okruh diváků než běžné příznivce žánrové produkce. Celkový dojem: 60 %. ()
Vyústění mě málem přetáhlo ke čtyřem hvězdám, ale nemůžu hodit za hlavu, že i na poli 85 minut jsem se "ne zrovna bavil". "Nudil" by bylo silné a nevhodné slovo, protože mě bavilo sledovat Truffautovu režii, ale nezajímaly mě postavy ani děj, což rozhodně není zrovna drobný nedostatek, ale pořádný problém. ()
Kedysi dávno bol Strieľajte na pianistu prvý Truffautov film, ktorý som videl. Objektívne ho už dnes ťažko môžem hodnotiť, nevedel som, kto je Truffaut, čo je to nová vlna a ako tieto filmy čítať. Na druhú stranu som ho mohol vnímať ako normálny divák, čiže ako väčšina televíznych, ale aj klubových divákov. Ako taký som ho bral ako pomerne zábavný a nenudiaci. Viac k veci až po druhom pozretí. Po druhom vzhliadnutí bohužiaľ nemôžem nič viac k veci povedať, pretože na RTVS bola odvysielaná verzia, kde bola asi každá štvrtá veta preložená do slovenčiny. Asi pri písaní titulkov niekto strieľal po prekladateľovi. ()
Jediné, čo chýbalo tomto filmu, je farba. Pretože najkrajšie francúzske devy šesťdesiatych rokov neradno pozorovať v čiernobielom prevedení. Už tam chýbala len Brigitte Bardot. Inak sme videli klasický noir film s detektívnou zápletkou a hrdinom, na ktorého ženské idú. Zaujímavé a s atmosférou. Staré dobré umenie. ()
,,NECH SI ŽENSKÉ HOVORIA ČO CHCÚ, CHCÚ STÁLE LEN TO JEDNO." ,,A ČO CHCÚ?" ,,LEN TO JEDNO." __ O Truffautovom pomerne známom filme viem už dlhšiu dobu a dlhšiu dobu som ho nemal potrebu vidieť. Napokon ma zlákalo jeho avizované vysielanie na ČT 2 a v rozšíreniu mojich diváckych obzorov napomohol aj EdaS-ov krátky, výstižný a pritom nič dopredu neprezrádzajúci komentár. Sympatická dĺžka je veľmi vítaná, pretože film sa v polovici láme do ,,akejsi inej roviny" a dovtedajšie zrozumiteľné pohodové sledovanie začne strácať svoj koncept. Už týždeň po zhliadnutí filmu si preto z neho mnohé nepamätám. Zaujalo ma Truffautovo režijné experimentovanie, kvetnaté dialógy pripomínajúce mi trocha Hrabala a Charles Aznavour je v úlohe pianistu určite dobrou voľbou. Celkový komplexnejší pohľad na videné si budem vedieť urobiť pri ďalšej projekcii, ktorú niekedy v budúcnosti uvítam. (755. hodnotenie, 73. komentár k filmu) ()
Galéria (45)
Zaujímavosti (31)
- Charakteristický prvok francúzskej novej vlny bol aj nenútený humor. V snímke jedna z postáv vyriekne: "Ak nehovorím pravdu, tak nech moja matka zomrie." Vzápätí nasleduje strih na starú ženu, ktorá padá k zemi. (Biopler)
- Scéna v šatni, v ktorej sa stretáva Charlie s bratom, nám brata predstavuje dosť nepriamo. Je mimo plátno, keď s ním Charlie hovorí a neskôr sa objavuje len v zrkadle na úplnom okraji rámu a ešte je v zadnom pláne minimálne osvetlený. Truffaut sa výrazne snaží ísť proti konvencii, chce ponúknuť najneprehľadnejšie zobrazenie akcie, schválne necháva diváka sa trápiť. (Biopler)
- Delerue, autor hudby, údajne pred započatím práce povedal: „Dobre, je to noirový thriller poňatý v štýle Raymonda Queneaua. Viem čo mám robiť.“ (Biopler)
Reklama