Studená jazda

Tento film môžem asi zaradiť medzi svoje absolútne najobľúbenejšie Disney filmy, aké som mal kedy možnosť vidieť. Je v ňom veľká dávka srdca, má skvelé postavy, vynikajúcu atmosféru a človeka neustále pri srdci zahrejú všetky momentky, ktoré film podľa mňa fantasticky vychytáva. Je skvelé vidieť týchto mladých Jamajcov, ako sa snažia dostať na olympiádu a ako bojujú do posledného dychu. Je skvelé vidieť, že sú hrdí na to kým sú a prídu na to, že nemusia sa snažiť byť niekym iným. A jednoznačne poviem, že je to opäť jeden z filmov, kde si musím povedať. "Prečo musel John Candy zomrieť už tak mladý?" Každá scénka, kde ho vidíme je skvelá. Vie tomu dať výborný komický dych ako napríklad na začiatku, ale rovnako aj obrovskú dávku srdca a serióznosti, keď sa dozvieme o jeho živote ako jazdec na boboch. A díva sa na to tak dobre, že to človeka skutočne zahreje. Komédia je skvelá, ale rovnako skvelé sú aj seriózne chvíľky filmu, ktoré do toho jedoznačne dáva. Pre mňa je to asi jeden z najlepších Disney filmov, čo som videl. Jednoducho si ho môžem hodiť do mojej TOP 10-ky, pretože podľa mňa funguje fantasticky. Je v ňom toho veľa pre mladých divákov, a rovnako veľa aj pre dospelých divákov. Pre mňa je to srdcová klasika, ktorá nikdy v živote nezostarne. Hodnotenie: A+ (18.01.2016)

Moje hodně oblíbená komedie - a nejen proto, že je opravdu vtipná...Kokosy na sněhu jsou totiž o něčem, vyprávějí příběh o tom, že opravdu nic není nemožné. A vyprávějí o tom s nadhledem a bez přílišného sentimentu...Navíc humor je místy zcela odzbrojující - ScreamJayem citovaná hláška se v mém okolí uchytila již natrvalo. (24.03.2005)

„Vieš... ono je to vlastne zimný šport.“ Jon Turteltaub je čudný režisér. Pracuje s originálnymi zápletkami a dobrými hercami, ale jeho filmy sú také akési... čudné. KÝM SI SPAL, FENOMÉN, KID... a KOKOSY NA SNEHU (v roku 1994 vzniklo čosi ako extrémne voľné pokračovanie – KOKOSY V PRALESE s Kevinom Baconom). Inšpirujú sa skutočnou udalosťou, ale nebyť trénera Johna Candyho v jednej z jeho posledných rolí, nestál by film za veľa. Sneh ma nezaujíma, ale najlepšie športové filmy (ROCKY, PRIRODZENÝ TALENT, MAGICKÁ HLBOČINA) nemajú byť o ňom. Iste, i v KOKOSOCH NA SNEHU je bobovanie na Olympiáde brané ako metafora na „dôveruj si a nevzdávaj sa“, ale kvôli černošským hercom (s čestnou výnimkou vtipného basketbalistu Douga E. Douga) pôsobí amatérsky, detinsky naivne až primitívne plytko. Takto sa filmy o "prekonávaní samého seba" nenakrúcajú. Priemer á la PRVÁ LIGA 1 - 2. (08.12.2004)

Zdařilá komedie s několika veskrze rodinnými momenty, ve které čtyři sympatičtí (ve třech případech skrytí) Rastafariánci s brilantním trenérem Johnem Candym úplně zboří zimní olympiádu v Calgary za doprovodu hudby autorské dílny Hanse Zimmera, tentokrát ve spolupráci s Nickem Glennie-Smithem. Pro moji generaci má tenhle film status legendárnosti srovnatelný s Vražedným Pobřežím:) Jednou provždy 80%. (11.02.2004)

Když si přímým sluncem a padesáti stupni ve stínu rozmazlení afrojamajčani vyrazí s tlouštíčkem na zimní olympiádu, musí si chca nechca připadat jako úplní kokoti na sněhu. Vždyť i dva centimetry prašanu je pro ně hotová apokalypsa, navíc jsou na tom bílém pozadí obzvlášť nápadní a národním socialismem odkojení Němci nemůžou najít vhodnější cíl k posměchu a provokacím. A já pak koukám jako černoch na zamrzlý kýbl, že z té tragédie může vzniknout jedna z nejlepších sportovních komedií a jestli nějaký otporný rasysta chce tvrdit, že ne, nechť mi políbí vejce. (02.05.2012)