Howlův kráčející hrad

Hayao Miyazaki je vnútorne neuveriteľne bohatý človek a je skvelé, že si to môžeme uvedomiť len prostredníctvom dvojhodinového animovaného filmu. Krásne imaginárne postavy, zohavené navonok, čisté vo vnútri, podmanivá paleta prírodných scenérií, okúzľujúcich dialógov, nadprirodzených bytostí a najmä ma dostalo množstvo duchovných obrazov, symbolov, myšlienok, vnemov a pocitov... Po zhliadnutí som mala pocit, akoby som namiesto dvojhodinového filmu videla štvorhodinový a hlavným dôvodom je, že divák prežíva s hlavnými hrdinami naplno všetky tie rozprávkové dobrodružstvá a úskalia, aj keď toto filmové dielko je viac než len rozprávkou. Neviem vysvetliť, prečo ázijská kinematografia oplýva takým čarom, ale ono sa to vysvetliť nedá, to treba vidieť, celé to prelievanie abstraktných podnetov vstrebať a koniec koncov precítiť. (19.04.2011)

Za rok 2005 jsou na Oscara za animovaný film nominovány tři filmy...... A i když mě Wallace & Gromit výborně pobavili a Corpse Bride nadchla, to co se ve mně odehrávalo při sledování "Miyazakiho" se stejně nedá s ničím srovnat.... Jako obvykle sice nebudete chvílemi "úplně v obraze", ale to je v Miyazakiho filmech spíš kladem než záporem. To, jak vás dokáže vtáhnout do děje a přemýšlet o něm, to je v animované tvorbě naprosto unikátní. Doufejme, že to není jeho poslední film a pokud ano, pak mu přeju "odchod do důchodu" s Oscarem v kapse..... Tak nakonec to Oscar nebyl, ale důchod naštěstí také ne :) (08.02.2006)

Miyazakiho dva predchádzajúce filmy ma naozaj okúzlili, no tentokrát bolo na mňa tých fantasy prvkov trošku priveľa. Jednoduchšia dejová línia by filmu určite prospela a skrátenie o pár minút dvojnásobne. Inak je ale všetko na správnom mieste. Animácia kúzelná, nápady originálna a dojemnosť a úprimnosť ďalšieho pekného príbehu na najvyššom stupni. 70%. (15.10.2009)

Stejně jako u dalších Miyazakiho filmů mě nejvíce ze všeho očarovala samotná hlavní myšlenka, kolem které se celý příběh odvíjí. Ovšem zatímco Cesta do fantazie přidala kromě úžasně nápaditého příběhu i něco navíc, něco, kvůli čemu jsem byl nucen hltat každý obrázek a sledovat každou další scénu s radostným očekáváním, tak Zámek v oblacích mi svým zvláštním, u animáků opět doslova nevídaným, pojetím a dokonalou propracovaností nedovolil vnímat všechnu tu nádheru nějak více než jen "očima a ušima". To ale nic nemění na tom, že Miyazaki je zřejmě nejlepší animovaný tvůrce současnosti a že Zámek v oblacích je nanejvýš krásný a působivý snímek.. (12.08.2012)

Jeden z kolegov sa pýta, kam ten Miyazaki na tie nápady chodí. Dobrá otázka. Bolek Polívka na ňu svojho času za seba odpovedal, že on na ne nechodí, ono to chodí naňho. Nech už pán režisér z knižnej predlohy prevzal čokoľvek, veľa toho zaiste nebolo, keďže výsledkom je to, čomu sa hovorí "typický Miyazaki". Kamže to teda ten starý pán chodí? Kde inde než do tradičných čínskych a japonských záhrad (spomeňte si, aj filmový Howl-Hauru má "svoju záhradu"), ktoré excelentne demonštrujú východnú koncepciu poézie - na Západe je poetická vonkajšia podoba vecí, na Východe ich vnútorný, "duchovný" rozmer. V týchto záhradách nič nie je tým, čím sa zdá byť, keďže cieľom bolo vytvoriť ekvivalent prírody, krajiny či univerza. Stromy sú zakliate do bonsají, horské chrbty do balvanov. Les nadobúda podobu skalného labyrintu zloženého z pozliepaných pórovitých monolitov. Dažďová kvapka je reprezentovaná v podobe sústredných kružníc vyrytých do jemného štrku, riečny tok v sústave navzájom sa prekrývajúcich plochých kameňov. Výhľady do záhrady majú podobu otvorov v tvare mesačného kotúča či roztvoreného vejára, čím vzniká "vypožičaný obraz". Do bambusového húštia sa pozerá skrz kamenné či drevené mreže s naturalistickým alebo symbolickým ornamentálnym rastrom umožňujúcim subjektívnu interpretáciu videného. Latentná podoba videná v kuse kameňa stačí, aby bol kameň posadený na podstavec s rovnakou vážnosťou, s akou sa v Európe na podstavec kladú sochy. Poloabstraktná textúra v travertíne stačí, aby bol daný kameň vložený do honosného rámu a zavesený na stenu pavilónu. Skala nachádzajúca sa v inej, dutej skale. To všetko sú subtílne imaginatívne a fantazijné momenty cudzie európskej senzibilite až do doby vzniku surrealizmu. Interpretácia Miyazakiho tvorby prostredníctvom signifikantného elementu východoázijskej kultúrnej tradície? Ale prečo nie? (31.08.2008)