Insidious: Červené dvere

Jediné, co můžu hodnotit kladně, je technická stránka filmu, ale ta je už standartem od jedničky. Ne, že by tady bylo všechno špatně, jen je to úplně zbytečný a šíleně nudný. Nic to nedalo, nic nového se člověk nedozví, jen se recykluje co už bylo řečeno a viděno. Nulová atmosféra a hororovou stránku to úplně hodilo do piče. 1* a.k.a 15% (01.02.2024)

Zdá se, že série Insidious oplývá znakem nevyčerpatelnosti, vždyť astrální dimenze Zásvětí (pro mě mnohem vhodnější překlad než Dálava) nabízí tolik možností ze kterých lze čerpat. A režisérskou židli tentokrát zasedl (či posedl?) sám Patrick Wilson. Snaha byla sice znát, jen provedení poněkud pokulhávalo. Co mě hodně zasáhlo byla Daltonova umělecká tvorba a Joshovo CT vyšetření mozku (poslední dobou takové prostředí hůř snáším). Když to tedy shrnu, vidět to v kině nebyl až takový zážitek jaký jsem od toho očekávala. (09.07.2023)

Popíšem hlavný dôvod prečo je záver Trilógie o Lambertových lepší ako oba prequely bez nej. Predstaviteľ Josha sa nebál svoju prvotinu uchopiť inak. Pokračovanie osudov so značným časovým odstupom osciluje medzi rodinnou drámou, tínedžerským filmom a ducharinou. Intenzívneho strašenia sa nám toľko nedostáva, ale vychádza z príbehu. To v prequeloch nebolo, tam šlo vyslovene o situácie, ktorým bol podriadený dej. Tu je príbeh nosným pilierom. Pod vplyvom udalostí sa rodina rozhodne podstúpiť zákrok hneď troch členov, ktorí si nemajú nič pamätať. Lenže to napokon povedie k jej rozpadu. Už len fakt, že sa Renai s Joshom rozvedie preto, že mu „lobotómia“ porozhadzovala závity je silné kafe. Na démonov sa dá ale spoľahnúť, tí slabé stránky našich hrdinov poznajú a boľavú minulosť im pripomenú. A že mi tep pulzoval ako blázon pri obyčajnom čarbaní na hodine výtvarnej už o čomsi vypovedá. Napínavých scén tu bol dostatok. Ďalej som rád, že sa pokračovalo s pôvodnými dokonca detskými hercami, ktorí už deťmi neboli. Do filmu zapadla aj spolužiačka so zmyslom pre humor a pobavilo cameo tandemu webových krotiteľov. Nebol som stotožnený iba s vyvrcholením, kedy mali byť tvorcovia odvážnejší a buď niekoho obetovať alebo aspoň neskĺzať do sentimentálnych rozhovorov. V súčte za mňa prekvápko a druhý najlepší diel. (01.05.2024)

Svet Insidious je definitívne mŕtvy. Dva filmy bez pôvodných postáv z rokov 2015 a 2019 boli podpriemerné až biedne. Tentoraz sme sa dočkali návratu starých známych a tí definitívne potvrdili, že námet je už jednoducho vyčerpaný. Drtivú väčšinu času sledujete dvoch vysokoškolákov v reálnom svete. A len občas nakuknú tam, kde všetci chceli, aby sa dej odohrával. Veľké finále je opakovom veľkosti, nevytvára žiadne obavy a jeho rozuzlenie je na úrovni škôlkarskej fantázie. Nakreslil som bubáka? Tak ho začmáru a je hotovka. Je to celé v podstate o tom, ako moc Vám život poserie, keď zažijete hororovú "nehodu". Rozbije Vám to duševnú pohodu a vzťahy. Vymeňte bubáka za autonehodu a dostanete totožný film. (02.08.2023)

Patricka Wilsona nemám moc rád ako herca, lebo mi pripadá jeho herecký postoj stále rovnaký a to mdlí a nevýrazný. A ako režiséra som si ho zatial po tomto filme tiež neobľúbil. Séria sa dostala do stavu, kde sa toho už nového nedá veľa vymyslieť a preto načo to má zmysel stále naťahovať a rozoberať staré časti a to len preto, že je to známa značka mi pripadá už trocha od veci. A tak Patrick sa ani nejako nesnažil dať do filmu niečo osobitého a originálneho, len čerpal už z toho čo sám zažil ako herec pri iných filmoch, alebo čerpal aj z iných znamych filmov. Jedna scéna mi pripadala veľmi povedomá a naozaj niečo podobne som veľakrát videl v šiestom zmysle a tak tá scéna sa mi vryla do pamäti a tu bola podaná podobným a hádam tým istým štýlom. Tak je tu sterilná réžia, ktorá ide svojim zaužívaným štandardom a vobec sa nechce rozvíjať, práve naopak len prešľapuje na jednom mieste. Tak dúfam, že po tomto miernom fiasku si už niekto z kompetentných uvedomí, že to nemá cenu ďalej rozoberať a minimálne na dlhší čas, ale najlepšie na stálo by to bol toto posledný diel zo serie . Slabé 3*. (03.08.2023)