Želanie pre Ježiška

Listy do M. jsem viděla před deseti lety. Vůbec jsem nevěděla, že tohle je česká verze. Napověděl mi ten promiskuitní Santa a chlápek pracující v rádiu. Už fakt nemám srovnání, protože kromě toho, že se mi Listy do M. líbily si nepamatuju ani prd. Tato česká verze byla fajn. I když zbytečně přeplácaná přehrávajícími známými obličeji. (20.11.2023)

Listy do M. ... skvělý polský film ... a Přání Ježíškovi jako názorná ukázka současného českého herectví (zoufalý Krajčo, Hádek, Vagnerová či Polívková) ... naprosto tomu chybí Polská přirozenost. Asi je to tím, že Poláci se vyhrají v zajímavých filmech, kterýma Polská kinematografie disponuje u nás se po hříchu točí vztahové komedie, které splývají v jednolitý seriál. (13.05.2022)

Mnohé situace jsou sice extrémně nereálné, na druhou stranu čiší z filmu pozitivní emoce, štěstí a naděje. Na Vánoce ideální kombinace. Obsazení mě více než potěšilo, v sebemenší roli zajímavý či známý herec nebo herečka. Navíc i děti zahrály uvěřitelně, což u nás nebývá zvykem. Rád se podívám opět. (26.12.2022)

Česká verzia filmu "Listy Do M." nakoniec vôbec nie je žiadna katastrofa. Je pravda, že "Přání Ježíškovi" pre mňa veľmi veľa prekvapení nemalo, no ak nič iné, aspoň to žiadnym spôsobom nepokazilo solídnu poľskú vianočnú klasiku. Povedal by som, že je to spracované fajn a v rámci možností to funguje. Problém tu osobne vidím len jeden. Bohužiaľ ale je to celkom závažné a súvisí to s tým, že tu ide o remake. O čo ide? Aj keď urobíte dvakrát to isté, nikdy to nebude úplne to isté a v prípade tohto filmu by som povedal, že Marta Ferencová nie je zrovna najlepšou režisérkou. Veľa z toho čo funguje zachraňuje scenár, ktorý ale už poznám a nemá žiadne výraznejšie prekvapenia, ktoré by som vedel oceniť. Zato ale je treba uznať, že v poľskej verzii som tento problém nikdy nemal. Ten je zrežírovaný kvalitne, jednotlivé scénky dokážu vyniknúť a srdce filmu je zachytené kvalitnejšie. Ak by som vám mal úprimne odporúčať, tak by som vás skôr nasmeeroval k poľskej verzii filmu, ktorá pôsobí úprimnejšie a menej hraná. Ak ste poľskú verziu nevideli, možno vás to zaujme viac, pretože koniec koncov príbehové línie nemajú žiadne väčšie odchýlky a spracované sú celkom dobre. Jediná, ktorá ale podľa mňa funguje rovnako dobre ako v originále sú časti s Táňou Pauhofovou, Matějom Hádkom a Valentýnou Bečkovou. A som rád, že práve tieto časti fungujú najlepšie, lebo tie sa mi aj v origináli páčili najviac. No sklamanie je najciteľnejšie v scénkach s Langmajerom a Annou Polívkovou, ktorí rozhodne nevedia to krachujúce manželstvo predať tak ako to spravili Piotr Adamczyk a Agnieszka Dygant. Tá chémia tam bola oveľa lepšia. Takže je to pre mňa dosť mix, ale sám o sebe je film celkom dobrý. Viackrát sa už k nemu ale nevrátim, kým poľskú verziu pozerám rád každý rok počas decembra. Hodnotenie: B- (14.07.2023)

Pred viac ako desiatimi rokmi napísal Marcin Baczyński skvelý scenár a natočila sa výborná poľská vianočná trilógia - Noc plná zázrakov. A teraz sa ukázalo, ako môže ten istý scenár dopadnúť presne opačne. V prvom rade ide o totálnu kopírku a nerozumiem, aký bol dôvod natáčania takéhoto filmu, keď poľská verzia bežne chodí v televízii aj s dabingom. Ale ak už chceli ukázať, že to dokážu rovnako, tak sa len strápnili. Veľmi zlý kásting. Keď sa pozriete na poľský film, poviete si, tie Poľky sú fakt pekné. Keď sa pozriete na našu verziu, tak vás napadne: kurva, čo sú to tam za mátohy. A nie, Pauhoffová nie je žiadny výstavný kus a Polívková už vôbec nie. Jedine Elizaveta Maximová spĺňala nejaké esteticky prijateľné parametre. Rovnako tak hlavný mužský hrdina - u Poliakov sympaťák Stuhr, u nás Krajčo...Tak to fakt nie. (24.04.2022)