Tajná invázia

„Slovensko reptá.“ – „No tak ho vybombardujte.“ V období vrcholiaceho záujmu o Nicka Furyho (v charizmatickom podaní svojského Samuela L. Jacksona) sa hovorilo o tom, ako veľmi je Marvel spokojný s celosvetovo nadšeným prijatím riaditeľa S.H.I.E.L.D.-u a tým pádom mu dokonca túži podarovať celovečerný spin-off. Celý svet sa na to tešil. Roky utekali... a utekali... a utekali. A film nikde. Naopak, začali sa opatrne nad hladinu vynárať názory, či nie je načase postavu reštartovať a pre-obsadiť. Na Tajnej invázii preto napokon nie je najprekvapujúcejšie ani tak to, aká je priemerná, ale to, že vôbec vznikla (viď. obdobná situácia okolo celovečeráku Black Widow so Scarlett Johansson). Nick Fury medzičasom trochu upadol, z drsňáka (dvojka Captaina Americu) sa začal presúvať do cameí a odľahčených polôh (Marvels). Ukázalo sa, že to nebude „obyčajný“ celovečerný spin-off pre kiná, ale televízna mini-séria Secret Invasion. Fanúšikovia samozrejme vedia, že je to názov komiksu z r. 2008, ktorý možno nepatrí k najlepším na svete, fakt má svoje chyby (a nie málo), ale inak sa jedná o mohutný event. Pracoval s výbornou zápletkou o Skrulloch, ktorí na seba vedia brať podobu hocikoho, takže ak ste Thor a bavíte sa so Spider-Manom, nemôžete si byť istí, či je to naozaj Spider-Man. Osobne si myslím, že jednou z najväčších strategických chýb Marvelu od Endgame je, že tento jednoduchý, ale v jadre geniálny, námet prešustrovalo a z veľkolepých, trojhodinových Avengers 5 za 355 miliónov dolárov (pokojne sa v takejto konštelácii mohol vrátiť Robert Downey Jr. bez toho, aby to poprelo zásadné udalosti z Endgame) spravilo nenápadný, civilný a komorný seriál, v ktorom zostalo len pár snaživých, ale povedzme si otvorene biednych odrobiniek á la Martin Freeman, či Don Cheadle. Ono by to samozrejme nevadilo, ak by to bol majstrovský napínavý, nervydrásajúci technotriler špionážno-politického formátu á la Hitchcock. Námet „nikto nemôže nikomu veriť“ by fakt reálne mohol fungovať. Endgame predstavovalo natoľko veľkolepé uzavretie istej kapitoly, že sa paradoxne dalo prebiť nie čímsi väčším, ale paradoxne menším, intímnejším, subtílnejším, osobnejším. To sa žiaľ nestalo. Na stole nám pristál unavený 6-dielny materiál, kde mi vadil už spôsob, akým sú poňatí skrullovské schopnosti. Dokážu si zmeniť tvár. OK. I typ postavy. OK, prečo nie. Samozrejme chôdzu. OK, to dáva logiku. Aj hlas. Jasné. Ale aby si dokázali v sekunde zmeniť oblečenie a dokonca strelnú zbraň... a tá zbraň je plne funkčná... sorry, mám 42, toto už nie. Samuel L. Jackson svoju ikonickú rolu poňať trochu inak, než sme zvyknutí. Objavuje sa v civilnejšej, menej namachrovanej podobe. Ukazuje sa v pozícii človeka, ktorý sem-tam robí chyby a nedokáže zachrániť každého, na kom mu záleží. Viď. skvelá krátka pasáž na lavičke, kedy vidíme, ako Fury vyzerá, keď je po akcii a vie, že sa naňho nikto nepozerá. To je síce v ostrom kontraste s tým, ako vystupoval v doterajších marvelovkách, ale nevadilo mi to, skôr naopak. Možno proste na ňom všetko od prvého Iron Mana (vrátane) zanechalo stopu. Dáva to logiku. Problém nastáva však už v druhej epizóde, kedy mu explicitne navrhnú, aby povolal do akcie Avengers. Keďže vieme, že na to neboli peniaze, je nám jasné, že musí starý dobrý nick vyrukovať s fest vydarenou výhovorkou. Žiaľ, je to presne naopak. Povie, že to neurobí z dvoch dôvodov: jednak by tým pádom jednotlivým členom tímu hrozilo skopírovanie (čo je blbosť, ak by Skrullovia chceli, bez problémov by si pár členov vyhľadali dajme tomu počas toho, ako nakupujú rožky v Lidli alebo venčia psa) a jednak preto, že je to jeho problém a on si ho chce vyriešiť sám. Počujete dobre: hrozí tretia svetová a on uprednostní svoje ego pred celosvetovým mierom. Fakt dole klobúk, v Marvele nevedia vymyslieť už ani normálny dôvod, prečo nezavolať Avengers. Aby nebola nuda, tak v 5. epizóde sa Nick ZNOVU vyjadruje k tomu, prečo nezavolal superhrdinov, ale pravdupovediac pôsobí to ešte egoistickejšie, než na prvý raz. Aby som len nekritizoval... Pokus o nového (ženského) Nicka Furyho podľa mňa pred rokmi dopadol otrasne (Julia Louis-Dreyfus) a osobne by som ju považoval rád za slepú uličku (dúfajme, že mi Marvel toto prianie splní, hoc u tejto firmy sa už nemožno zjavne spoliehať na nič, je to tak lepšie). Ale taká Olivia Colman, hoc ju mnohí máme spojenú s komikou (a sama sa tak občas v tajnej invázii správa) mi pripadá ako oveľa dôstojnejšie riešenie. (26.04.2024) (menej) (viac)