IceQueen

Prvá epizóda vo mne zanechala šesťhviezdičkový dojem, rozkošný Patrick Jane sa okamžite stal jedným z mojich favoritných filmovo-seriálových charakterov. Seriálu nechýba vtip, dramatično a ani kvapka napätia, aj keď treba priznať, že samotné prípady sú len kulisou pre ústrednú postavu a nie sú ničím výnimočné.

Celé je to také nijaké, občas aj trošku trápne. Z Cagea sa stáva vypelichaná opica (niežeby bol niekedy fešák, ale...), ani to hranie mu bohvieako nejde a Jessice by mal skôr tatu hrať, ako milenca. Triky skoro ako z animáku.

Trošku privriem očko (koniec a "natočené podľa skutočnej udalosti"), lebo celkové hodnotenie sa mi zdá príliš nízke. Neverím na duchov a podobnú háveď, ale do takého domu, kde vyvraždili celú famíliu, by som sa určite nenasťahovala. Chcem radšej neveriť aj ďalej.

Robert Downey je dôvodom, pre ktorý dávam štyri hviezdy. Samotný film si zaslúži len tri.

Victory is mine!

Veľmi diétne vo všetkých smeroch, taký horor light.

Blik, blik, flashback, echo, echo, flashback, blik, rýchlo alebo spomalene... Škoda, mohol to byť výborný thriller. Povrchné, roztekané, nedotiahnuté. Claire Danes má tuším stále väčšie a väčšie ústa.

Katastrofa, ale ku koncu sa to zvrhlo do celkom slušnej paródie.

Nekompaktná zmes ničnehovoriacich scénok, príšerný Stellan, Melissa s večne odutou hubou a nevyužitý nápad. Akurát finále so Selmou ma trošku prebralo. Prirovnávanie k žánrovým jednotkám podobným kúskom len škodí.

Lietadlové filmy nemusím, z nedostatku manévrovacieho priestoru to obvykle býva stále to isté dokola. Nuž, tentokrát to bola práve lietadlová časť, ktorá za niečo stála. Pri finále v dome by ma neprekvapilo, keby z niektorého kúta vyskočil Kevin "sám doma" Culkin a bez niektorých kecov by som sa bola tiež zaobišla. Keď sa ma niekto opýta (nepravdepodobné), či som v poriadku, asi si spomeniem na tento film.