Filmárik

Pamätám si keď Kosinski predstavil promo teaser s názvom T2ON a vtedy som si povedal že to vyzerá skvelo ale vzhľadom na debutujúceho režiséra som sa aj trochu obával. Nakoniec sa s týmto pixelmi nadopovaným projektom popasoval celkom obstojne. Podobne ako napríklad Sucker Punch je však Tron:Legacy vyslovene audio-vizuálna záležitosť okolo ktorej je nenápadne omotaný príbeh aby to malo hlavu aj pätu. Teda niežeby celý digitálny svet Trona bola neúrodná pôda ale v tomto prípade príbeh hrá druhé husle. Ak sa ponad toto prenesiete tak dostanete jeden z najlepšie vyzerajúcich filmov aké boli kedy vytvorené a váš mozog po dvoch hodinách nebude chcieť aby to prestalo. Samostatne musím pochváliť Daft punk za ich orchestrálno elektronický soundtrack bez ktorého by film nebol to pravé.

JCVD ma až tak nedostalo ako som po mnohých nadšených komentároch očakával. Dalo by sa skutočne povedať že Van Damme tu podáva svoj životný výkon a legendami opradený monológ bol niečo čo by som nečakal ani od dramatických elít no zvyšok filmu bol tak akosi umelo vytvorený kult o kulte. Dávam JCVD určite obrovské plus za to že sa jedná o jediný film svojho druhu (teda aspoň o ktorom viem) ale aj tak si myslím že sa z toho dalo vytĺcť omnoho viac.

Wan je z filmárskeho hľadiska hodne podobný Shyamalanovi. Obaja debutovali megaúspešným hitom, pohybujú sa približne v rovnakej žánrovej hladine a majú zmysel pre originalitu. Jediný rozdiel je v tom že Shyamalan ide s kvalitou svojich produktov čoraz viac nadol až sa vypracoval na komerčného rutinéra a Wan si latku poctivo drží viď Insidious. Číro čistý hororový zážitok na ktorý sa len tak nezabúda pokiaľ ho sledujete sami a samozrejme v noci. Wan by v Hollywoode mohol dávať kurzy efektivity filmového rozpočtu pretože v celom filme bol tuším jediný vizuálny efekt, odohrával sa dohromady asi v troch miestnostiach s cca. desiatimi hercami a moje zažiadané očká vôbec nepotrebovali viac. Takúto atmosféru vytvoriť je dnes naozaj umenie napokon koľko režisérov dokáže vytvoriť infarktovú ľakačku uprostred scény za bieleho dňa?. Takisto nemalý prínos má na tom aj zimomriavková hudba ktorá presne vie kedy má otestovať váš zvierač.

Priemerný romkom na Phillipsa až podozrivo sa držiaci pri zemi. Skvelý Thornton aj Heder v inak zaujímavom námete ktorý by sa v reáli len horko ťažko mohol uskutočniť.

Môj prvý komentár po viac ako štyroch mesiacoch som sa rozhodol "osláviť" ďalšou pochvalnou ódou na Game of thrones. Knihou nedotknutý milovník fantasy a fikcie ako takej som trpezlivo čakal kým skončí prvá séria a to len preto lebo som vedel že čakanie na ďalšie diely by bol čistý masochizmus a tak som napokon celých 10 dielov doslova zožral behom 48 hodín. A nestačím sa čudovať kam až HBO produkcia siaha. Už v Misfits som tlieskal odvahe tvorcov zobraziť explicitný obsah no Hra o tróny ide ešte ďalej a celej veci to len prospieva a ten kto čakal glitrové princezny či nebojácnych rytierov musí siahnuť inde. Aj keď sa jedná o fantasy tak viac som seriál vnímal ako výpravný historický film s prvkami fantasy a neuveriteľne pútavým príbehom ale rozhodne sa nesťažujem a som zvedavý na druhú sériu.

Na túto nádielku tuposti vám v pohode postačia funkčné oči a uši, mozog nieje nutný. Rozpisovať všetky aspekty tohto pompézneho sklamania by bolo naozaj na dlho a keď si spomeniem že ten trailer s Led zeppelin som videl asi milión krát až ma zabolí pri srdci.

Výhradne sa jedná kolektívny film no aj tak to bol celkom odvar. Po prvom trailery som si od tohto experimentu sľuboval hodne a nakoniec som dostal nemastnú neslanú ale hlavne veľmi silenú fantasy komédiu ktorá chce za každú cenu ohromiť svojou netradičnou odlišnosťou. Je fakt že miestami sa jej to celkom darí a smiechu sa človek neubráni ale vačšinou sa tu dosť tlačí na pílu a vtipy spolu s dialógmi často míňajú svoj cieľ. Za vrchol filmu považujem asi herecký výkon Justina Therouxa a jeho dialóg so Zooey Deschanel ohľadom toho či bude fungovať všetko ako má.

Tak toto bolo celkom sklamanie. Vedel som síce do čoho idem ale aj napriek krátkej stopáži to bol dosť problém vydržať. Určite tým autori chceli mnohé povedať no akosi som nezachytil nič. Ďalšou vecou je samotná hudba. Elektro moc nemusím ale Daft Punk mám veľmi rád a keby sa celý film netočil kvázi okolo nich tak by ma ani vo sne nenapadlo že hudbu k tomuto robili oni pretože tam vonkoncom nepasovala hoci vyslovene zlá nebola. Čudný film ktorý ani ten najväčší optimista nemohol produkovať so zámerom komerčného úspechu aj keď je to klubovka.

Tatko nefunkčnú a zároveň nerozlučnú rodinu som vo filme nevidel už veľmi dlho. Absolútne triviálna hlavná línia je prepchatá množstvom skvelých scénok a brilantných dialógov ( kradnutie tela, úvodný rozhovor malej Olive s Frankom pri večery, Dwaynove zrútenie na krajnici, finále......) skvelo napísanými aj zahranými. Vačšina postáv si vás hneď získa a budete trpieť a smiať sa spolu s nimi až do konca.

Ako som uviedol predtým tak o Megamozog prehral u mňa oproti Ja zloduch. Film sa snaží byť často pompézny namiesto vtipu a mal som pocit že vznikol len preto aby neporušil tradíciu že keď niekto uspeje s tematickým animákom skúsme to aj mi ale lepšie. Nejedná sa však vôbec o prúser , niektoré nápady sú celkom slušné a celkovo tento film možno brať ako poctu všetkým nablýskaným lietajúcim plášťom a ich záporakom. Napriek tomu digitálna jednorázová rutina za ***.