Arkanoid

V závere tempo trochu poľavilo a presunuli sme sa aj do súdnej siene, kde sa veru žiadna akcia nekonala. Inak dôstojné zakončenie série, ktorému však chýba lepší dôraz.

„Protect and serve Lieutenant. Protect and serve.“ Najlepšiu hlášku si vo vypätej epizóde pre seba opäť ukradol Lester Freeman. Situácia sa ešte viac vyostruje a nešetrí ozaj nikoho.

Famózny úvod s jasne určenou hlavnou postavou scény ponúka nastolenie poriadku po chaose záveru minulej epizódy. Emócie epizódou len tak pretekajú. Bezprostredné nadviazanie na predošlú epizódu robí situáciu ešte napínavejšou a atmosféru ešte hustejšou. McNultyho šéf opäť rozdáva hlášky, tentoraz v pamätnom monológu. Epizóda, čo sa do diváka zahryzne a do konca nepustí.

Záver ponúkol rutinné riešenia zločinu, postavené na náhode. Žiadna smrť nebola tak epická, aby nešla natočiť lepšie a nemuselo to byť nutne explicitne, atmosféra sa dá budovať aj inak. Divák z toho môže nadobudnúť pozitívny pocit, že to konečne skončilo.

Veľmi príjemná úvodná scéna po openingu. Síce s hajzlami, ale priateľstvo medzi nimi cítiť (ak tam nie sú postranné úmysly jedného z aktérov). Chytré aj hlúpe ťahy zúčastnených strán prilievajú olej do ohňa a záverečná scéna dáva najavo, že nič už nebude tak ako predtým.

Rozumná stratégia vedenia vojny a nepoškvrnené renomé najvyššieho veliteľa (bossa) nemusia mať styčné body. D Angelo je kvalitným zástupcom Human Resources. Charaktery sa opäť odhaľujú o čosi viac a prípad sa vyvíja o kus ďalej, pričom nechýbajú napínavé momenty a veľké odhalenia. Lahôdka pre milovníkov rozumne taktizujúcich znepriatelených strán.

Hynek Čermák si posilňuje s Pavlom Řezníčkom, kamera opäť výborná, akcia celkom slušná, no nenasýti. Opäť kĺzanie po povrchu na úkor hlbšieho vnímania postáv.

Keby sa od prvej scény nadviazalo na Kubrickov originál, mal by som z toho lepší zážitok. No prvá scéna nie je zlá, len si treba zvyknúť na postavy. Román tu cítiť, postavám sa tu dáva veľký priestor na predstavenie, bez toho, aby sa ich osudy výraznejšie prepojili, až 52 minút. Dá sa to vnímať aj ako spomalenie rozprávania príbehu a jeho intenzity. Intenzite napätia zasa ubližujú rôzne lokácie a neustály pohyb postáv, kde nie je vybrúsená akčná stránka do úplnej dokonalosti, ani strach diváka o postavy. Súperiace strany stále hrajú vyrovnanú partiu a tak divák stačí len obdivovať ich stratégie, ktoré do vojny priniesli. Technicky na úrovni, Kubrick to však nie je. Ten je len jeden. Hodnotená verzia: 152 min.

Zvuk tradične lynchovsky industriálny, šokujúci, pútavý a škrípavý, obraz zaujímavý len niekedy. Surrealizmus vie byť aj intenzívnejší a experimenty nie sú vždy divácky vďačné.

Lynch vie mať aj viac nápadov.