Anderton

Druhá časť je ešte lepšia ako tá prvá, dozvedáme sa, o čo v skutočnosti ide a všetko začína do seba pekne zapadať. Ústredným motívom, no v podstate strachu a následných zločinov, je jeden blbý fór, ktorý autor možno nemyslel vážne, ale adresát pochopiteľne áno, pretože nemal ani inú možnosť. Herci sú ťím ďalej, tým lepší a vynára sa aj ústredná myšlienka diela, zhubnosť rasistických rečí, i keď môžu byť myslené iba ako srandička z pubu.

Pokiaľ máte radi súčasné britské detektívky, nie je čo riešiť. Londýnske sídliská, policajné autá, tradičné uniformy, typické anglické ksichty. Hlavná postava policajtky asi kopla do osieho hniezda niekde na bezvýznamnom okrsku a nikto z toho nemá veľkú radosť. Je tu teda veľa blbcov a aj jej boj proti nim, nie len riešenie prípadu, je kúzlom pilotu a bude aj kúzlom celej minisérie.

Objektívne skôr za tri, ale subjektívne vyššie, pretože som film pozeral v lete a pripomenul mi nostalgické spomienky na americké nezávislé letné pondelky na verejnoprávnej televízii niekedy už celkom dávno. Presne ten film, ktorý si radi pustíte po horúcom slnečnom dni a dáte si k nemu vychladené pivo. Nepotrebujete extra premýšľať, len sa zžiť s postavami a precítiť aj istú dávku melanchólie. Chvíľami sa zdalo, že z filmu sa stane o dosť ťažšia záležitosť, čo sa nakoniec, našťastie, nepotvrdilo.

Tak sa naplno rozbehla už aj táto séria Westworldu a povedal by som, že táto epizóda je z nového tria najzvláštnejšia a pre mňa as najmenej obľúbená. Máme tu špeciálne muchy, ktorým patrí záver a bohužiaľ aj jednému dobre známemu nešťastníkovi. 20-roky ma nikdy extra nebrali a tak ma neberú ani vo Westworlde, ale odtiaľ je iba na skok do strediska, kde sa zase odohrávajú veci... podľa predom napísaného scenára. Inak tie malé bitky medzi jedincami kade-tade sú už dosť únavné, ale treba to brať skrátka ako nedielnu súčasť seriálu.

Ako nízkorozpočtový horor nejakého nezávislého štúdia by sme brali Demonik ako slušnú jednohubku so solídnou atmosférou a niekoľkými fajn scénami (Sam s maskou). Ako film Neilla Blomkampa ide o sklamanie a pokiaľ má niekto dojem, že predstaviteľom zostupnej tendencie svojich filmov je Shy, tak Neill ho dokonale tromfol. Pretože Shy točí skôr v sínusoidách. Dialógy občas vážne bolia... are you ok? ...ok...let´s go... don´t go there a podobne... kresťanská symbolika už nemohla byť viac prvoplánová. Avšak film som vnímal od začiatku ako hororové béčko a neriešil som, že je to posledný Blomkamp, takže môžem dať s pokojným svedomím tri hviezdy.

Prekvapivo funkčná dramedy odohrávajúca sa v podstate iba v jednom, značne retro, byte, alebo v jeho najbližšom okolí. Je to celé nakrútené v štýle Carnage, ale so zámerom diváka najmä zabaviť, čo nie vždy scenár umožňuje. Našťastie sú herci výborní a to bez výnimky a ani obmedzený priestor na ich manévre im nebráni zažiariť. Len som skrátka čakal, že sa budem smiať o niečo viac, respektíve že sa niekedy zasmejem nahlas. Čiže ako dramedy s "temnejším pozadím", ktorá pripomenie niektoré normalistické klasiky podobného rangu, Hádkovi fungujú celkom obstojne. 70%

Dva filmy v jednom, respektíve dva autorské prístupy, nevytvorili koherentný film. Miesi sa nám nie príliš funkčná sit-comová polozábava a naopak výborne fungujúca dráma, respektíve až tragédia s výborným záporákom. Love and Thunder je výborne vypointovaný a ak by som videl iba záverečnú štvrťhodinku (bez dovetku), tak by som vôbec nečakal, že predtým prebiehalo na plátne atmosférou poväčšinou niečo odlišné. Pre mňa každopádne druhý najlepší Thor. Samozrejme po jednotke.

Garland je svoj a točí si, ešte viac ako naposledy, presne po svojom. Je to maniéristické, nie vždy presvedčivé, ale stále autorské tak, že musíte neustále premýšľať nad videným a buď tým byť frustrovaní, alebo myšlienkovo naplnení. Záverečné rozuzlenie síce navodí atmosféru ako u Cronenberga, ktorý ale na rozdiel od Garlanda pozná mieru vo využití symbolov a metafor. Ono to nakoniec skôr pripomína Tarkovského, ktorý by asi mal z Men veľkú radosť. Áno, je to namierené proti mužom, alebo skôr proti ľudskej prirodzenosti, ale na akejsi hlbšej, podvedomej úrovni. Viac nadhľadu by každopádne Men slušala, pretože Garland ten Tarkovskij predsa len nie je. Za mňa percentuálne nehodnotiteľné, takže hodnotenie treba brať s rezervou.

Máme tu síce hlavnú postavu, ale traumy zažili skoro všetci zúčastnení a aj o nich je Black Box. Čím u mňa zabodoval asi najviac. Nechať precítiť diváka tragédie viacerých postáv nie je vôbec jednoduché. V polovici filmu nás čaká zásadný zvrat, kedy sa z Black Box stáva takpovediac nový film a dovolím si povedať, že túto zmenu Osei-Kuffour dokázal v závere zúročiť skoro naplno. Je to síce na pohľad indie záležitosť, čo ale pri podobne komorne ladenom príbehu vôbec nevadí. Hororové sekvencie mi pripomenuli Jakubov rebrík. Ono to zmrzačené a strašideľne sa pohybujúce telo dostane nakoniec zmysel. Záverečná scéna je v podstate zbytočná, ale aspoň ukazuje, že tento film bol vážne o všetkých zúčastnených postavách, nielen tej hlavnej.

Malé komorné indie sci-fi, ktoré sa tvári, že je presne podľa môjho gusta, avšak od jeho rozuzlenia som čakal keď nie viac, tak asi niečo trochu odlišné, než len doťuknutie toho, čo sme si mysleli. Ono sa to síce odohráva celé v jednej miestnosti, ale spoločne s Frankovou pamäťou cestujeme ako do jeho minulosti, tak do jedného opakujúceho sa dňa v kaviarni. Nie je to úplne dotiahnuté do konca, ale aj tak všetko do seba nakoniec zapadne. Pekná paralela medzi Frankom a počítačom snažiacim sa ho udržať nažive a jeho otcom pripojenom na prístroji. A asi najviac to pripomenie Moon, Soren Kelly sa dokonca podobá aj na Sama Rockwella.