Epero

Rozhodne lepšie, než Keď sa červenám a Neobyčajný svet z posledných rokov. Ani som o tomto filme nevedel. Ako je to klasika o hľadaní priateľstva a odcudzení sa cez technológie, čo už bolo veľakrát prepierané, ale táto hrozba sa v skutočnom svete stále stupňuje, takže nezaškodí si to pripomenúť cez milý film. Pasáž, kde sa chlapcov robot, keďže sa nemôže pripojiť na sieť, snaží aplikovať zoznamovanie zo sociálnych sietí vo fyzickom svete je podarené a fakt ukazuje absurdnosť zdieľania všetkého na sociálnych sieťach.

Ako im mohlo trvať takéto pokračovanie 33 rokov? Veď je to zlátanina céčkovej produkcie, ktorá chce ťažiť jedine z nostalgie jednotky. Jednotka bola jednoduchá, ale bola aspoň úsmevná a milá. Toto je len trápne a silené a ešte aj zápletka sa opakuje. Z Murphyho spravili idiota, proti charakteru jeho postavy z jednotky a ako to skončí, bolo po prvých 10 minútach jasné každému, okrem moderných progresívnych tvorcov, ktorí robia veci ako nové Hviezdne vojny. Ani len to klišé o rodine nevyťažili, lebo počas filmu nemal Murphy takmer žiadnu interakciu s dcérami, ani nejaké spoznávanie so synom, len povinné spamätanie sa a objatie na záver.

K tejto sérii som pristupoval veľmi opatrne, keďže Amazon nám dal aj mega ohavnosť s názvom „Prstene moci“. No prekonali rozhodne očakávania. Samozrejme to neznamená, že opúšťajú progresívnu tvorbu, len sa občas rozhodnú spraviť zrejme aj to, čo si diváci želajú. Tak ako v Strážcoch galaxie, ani tu sa nepúšťajú do zbytočného vysvetľovania čo je čo a tak ako v Strážcoch, aj tu to funguje. Základy sú jasné a nepotrebujeme ihneď dlhú inštruktáž toho čo sa vo svete udialo. Rovno vhupneme do deja a hlavná hrdinka, ktorá opúšťa Vault, sa postupne zoznamuje so svetom a prostredníctvom nej sa s ním zoznamuje aj divák, tak ako v hrách hráč. Tak isto ani detaily prostredia netreba vysvetľovať, keďže sú súčasťou sveta, takže nik sa nečuduje, prečo stimpack funguje, proste sa pichne a osoba je vyliečená. Tieto rôzne detaily nehráčom nič nepovedia, len si pomyslia, že si dali záležať na tvorbe fiktívnych reálií. No hráči spoznajú hromadu vecí a opäť je skvelé, že z nich nerobia nič okaté „aha, tu máme fan service“, ale proste si treba všímať, že je tam Super Duper Mart, či reklama na Sunset Sansaparillu, alebo že pijú Nuka Colu.                                     Hlavná hrdinka Ella je úžasne sympatická a keďže vyrastala v umelom prostredí Vaultu, je trochu naivná a neskúsená, ale je odhodlaná, až tvrdohlavá a vynachádzavá. A hlavne nie je superženská, ako je zas moderným trendom, keď útle baby prehadzujú stokilových chlapov a všetko vedia najlepšie bez kúska snahy. Robí chyby a neraz za ne tvrdo zaplatí, ale vie sa z nich poučiť. Vývoj charakteru, čo sa dnes už často nevidí. Dobre ju dopĺňajú ďalšie dve hlavné postavy. Nestarnúci ghúl Cooper, ktorý hoci vyrastal ako dobrák v čase pred apokalypsou, postupne stratil všetky ideály -- a mladý regrút Bratstva oceli Maximus. Maximus mi sedel asi najmenej, lebo hoci vyrastal v tvrdom prostredí zničeného sveta a ešte k tomu v militantnej organizácii, tak mi občas prišiel naivnejší než Ella.                                     Hoci svet ukazujú ako drsné miesto plné násilia, trochu chýba vyobrazenie skutočnej ľudskej odpornosti a krutosti, ktorú dokázali vyobraziť hry, okrem Fallout 4, kde to poňali viac rozprávkovejšie, než v predošlých dieloch. V prvých dieloch hry to bolo občas hnané až do absurdity, ale zároveň pod povrchom to bolo skutočne desivé vyobrazenie toho, čo dokáže ľudský charakter. Snáď to v ďalších častiach dokážu preniesť na obrazovky. Ak aj nie, aspoň nech zachovajú kvalitnú zábavu a nejdú cestou implementovania moderných prvkov, ktoré diváci nechcú.