Reklama

Reklama

Najsledovanejšie žánre / typy / pôvody

  • Dráma
  • Komédia
  • Romantický
  • Akčný
  • Animovaný

Recenzie (4 228)

plagát

Bareilly Ki Barfi (2017) 

Tak toto vyšlo! Síce bol dej miestami dosť predvídateľný, ale aj tak sa mi koncept tohto filmu naozaj veľmi páčil. Zápletka ako zo Shakespera (práve on tak zbožňoval zámeny identít a postáv), takže aspoň to nebola tá klasická šablóna ako pri nespočetnom množstve súčasných romantických komédií. Ako veľké plus hodnotím taký ten príjemný dôvtip, ktorý našťastie nezachádzal do extrému zvaného trápnosť. Romanticko-dramediálna zápletka bola v tomto prípade nadmieru vydarená, rovnako aj výborné dialógy. Dokonca aj postavy boli veľmi sympatické, najmä Chirag (Ayushmann Khurrana). Do toho skvelé piesne a príjemné prostredie Bareilly. Takže celkovo to bolo pre mňa skôr milé prekvapenie. Nebyť tej čiastočnej predvídavosti, dal by som aj plný počet.

plagát

October (2018) 

Toľko nevýrazného pátosu vo filme som už veľmi dlho nevidel. Téma filmu bola síce zaujímavá, ale po dejovej stránke to bolo na môj vkus až príliš ponuré a v mnohých ohľadoch takmer lyrické. Ten nečakaný moment v úvodnej fáze bol zrejme jediný silnejší moment filmu, inak z toho Vyžarovala viacmenej taká fádna mdlosť, že aj samotný divák asi svojvoľne upadne do depresie. Škoda, že do toho nebolo zapojených aspoň viac emócií a nejaká výraznejšia zápletka, ktorá by to mdlé spracovanie aspoň trochu vyviedlo z tej inscenačnej kómy...

plagát

7 sestier (2017) 

Fúha, tak to bol riadny hardcore! Čo sa týka námetu, tak originalita celého konceptu bola naozaj výnimočná. Avšak po dejovej stránke to bolo na môj vkus až príliš akčné a na to, kým sa dostavila konečne nejaká pointa, sme si museli počkať naozaj až takmer do samého konca. Spočiatku ma to veľmi bavilo, pretože to bolo všetko také tajomné a zaujímavé, ale keď sa začalo to prenasledovanie sestier, tak ma to akosi omrzelo - neustále naháňačky, mlátičky a strielačky dokola a dokola - to nie je nič pre mňa. Záver bol opäť výborný a pútavý, hoci som dúfal v nejakú pozoruhodnejšiu pointu. Ale nevadí, aspoň to bolo zaujímavé. Škoda tej prostrednej prehnane akčnej časti, ktorá mi to akosi znechutila.

plagát

Místokrálův palác (2017) 

Veľmi smutný film o kontroverznom rozdelení Britskej Indie spred 70 rokov. Dodnes sa vtedajší Mountbattenov plán a Radcliffova línia považujú za veľmi neuvážený a unáhlený krok v rámci ukončenia britskej nadvlády nad obrovskou časťou Indického subkontinentu. Najmä Pandžáb a Bengálsko sa stali obrovským symbolom vtedajšej krivdy, ktorá trvá prakticky dodnes (spoločne s pretrvávajúcou nevraživosťou medzi Indiou a Pakistanom). Čo sa týka filmu, tak musím uznať, že už dávno na mňa nič nespravilo taký obrovský dojem ako tento kúsok od Gurinder Chadha, za ktorý jej tlieskam. Už samotné zasadenie deja do Miestokráľovho paláca v Delhi, kde sa o predstavách nezávislosti horlivo diskutovalo, bolo veľmi dobrým krokom. Všetky dôležité historické udalosti a súvislosti tu boli reálne zachované, a tak malo celé toto dielo zároveň aj didaktický charakter. Vizuál filmu bol famózny - od fantastickej výpravy, cez dobové kulisy a kostýmy, až po hodnoverné stvárnenie vtedajších politických osobností akými boli Mountbatten, Nehru, Jinnah či Gandhi. Romantická vetva deju medzi služobníctvom (Jeet a Alia) prekvapujúco nepôsobila rušivým dojmom, ako to v historických filmoch často býva, ale práve naopak - pohľad na celú situáciu spoza opony palácu prostredníctvom nábožensky a etnicky rôznorodého služobníctva ponúkol aj ľudový rozmer týchto udalostí. Napriek kritickým názorom a priemerným hodnotenia, za mňa jednoznačne 5* a zatiaľ najlepší film roku 2017.

plagát

Tichá noc (2017) 

Taká vianočná idylka v poľskej rodinke kdesi na vidieku. V podstate to bola taká vianočná sonda do rodiny, ktorá si žije na prvý pohľad takým bežným životom. A zdanie samozrejme napokon klamalo - však keby nie, tak to by bol veru biedny scenár :) Herecky veľmi kvalitné, aj atmosféra stála za to, no dialógy by som vo filme takéhoto žánru a námetu čakal o kus prepracovanejšie, hoci ani to ľudové poňatie nebolo na zahodenie. (Pozor, nasleduje mierny Spoiler) Adamov optimistický plán na získanie súhlasu na predaj domu počas štedrého večera sa nakoniec premenil na nepredvídateľnú frašku. Naozaj kruté, keď si človek myslí, že akurát prežíva svoje najkrajšie obdobie života, keď v tom zistí, že to je vlastne to najhoršie... (no stáva sa, a mám pocit, že čím ďalej, tým častejšie)

plagát

Happy End (2017) 

Dlho mi trvalo, kým som sa v tom dokázal zorientovať, ale napokon sa mi to predsa len podarilo (na moje prekvapenie). Tá na prvý pohľad luxusná vila bola napokon miestom plným prázdnych duší utrápených vo vlastných tajomstvách a bezradnosti. Satirická atmosféra filmu bola famózna, rovnako aj herecké výkony, akurát mi v tom chýbali kvalitnejšie dialógy (tie tomu chýbali ako soľ!), ktoré by akosi viac zvýraznili tie všemožne prázdne duše (aj keď zopár zábleskov tu predsa len bolo). S vizuálom som spokojný, aj obsahovo zaujímavé, akurát bohužiaľ, niektoré vetvy deju mi v tomto prišli úplne prebytočné...

plagát

Deň čo deň (2018) 

Keďže som už predtým videl kórejský film Byooti insaideu s úplne rovnakým konceptom, tak sa už ten "waw efekt" akosi nekonal. Už som len dúfal, že aspoň dej prekročí tieň spomínaného kórejského predchodcu. Avšak ten nehorázne otravný romantický pátos aj v tomto prípade prekryl celý ten úžasný koncept plný premárneného potenciálu. Takže bohužiaľ, prekvapenie sa napokon nekonalo. Nehovorím, že by ma tento film výslovne nudil, ale pri tom pomyslení, čo všetko by sa dalo robiť s daným námetom a konceptom, tak som viacmenej sklamaný. Škoda toho... Tých zopár skvelých dialógov a zaujímavých situácií v deji ani zďaleka nestačili aspoň na priemerné naplnenie očakávaní.

plagát

Ja, Simon (2018) 

Knihu som nečítal (ani sa nechystám), ale zaujímalo ma, prečo je okolo toho taký komerčný Boom. Tých filmov s tématikou coming outu a LGBT je predsa len v dnešnej dobe až príliš, a tak je škála naozaj pestrá. Love, Simon sa mi vo svojej podstate celkom pozdával, a to najmä tou atmosférou strednej školy (s príslušnými medziľudskými vzťahmi a ich vývojom) a taktiež formou tajomnej komunikácie medzi dvojicou Blue a Jacques. Musím uznať, že napriek prvotnému skepticizmu, to malo čosi do seba. Aj keď to zďaleka nebolo nič prevratné a niečo také, čo tu ešte nebolo. Ale formátovo a dejovo celkom zaujalo. A nebyť toho sweet endu, tak by som zrejme dal bez problémov aj 4*. Ale záverečná ferris wheel scéna bola predsa len moc...

plagát

Červená volavka (2018) 

Hmmm, podľa popisu som si myslel, že to bude zasadené kdesi do obdobia studenej vojny, a nie do súčasnej modernej doby, kam mi to akosi až tak nepasovalo. Prológ o baletke Dominike bol ako z rýchlika (tam by som kľudne zniesol aj niečo obšírnejšie), no potom sa dej akosi zasekol v tej špionážnej dráme, kde sa dokopy zas až tak veľa nedialo. Určite som dúfal, že to bude majestátnejšia hra na mačku a myš, takže z tohto pohľadu som bol dosť sklamaný. Počas deju bolo viac krát naznačené, kam sa to celé uberá, ale inak sa to točilo stále dokola v tom istom rusko-americkom kolobehu. Áno, v závere to potom na nás všetko naraz vyklopili, ale kým sme sa k tomu dostali, tak desiatky minút pred tým boli dosť únavne strnulé. Napokon mám pocit, že tým najlepším z celého filmu bola samotná Jennifer v dosť odvážnej hereckej úlohe, ktorú zvládla znamenito!

plagát

Lahoriye (2017) 

Ďalší z filmov o dôsledkoch roku 1947, ktorý znamenal rozdelenie Pandžábu a s ním aj obrovský zásah do státisícov ľudských osudov. Kontroverzné umelé rozdelenie historického regiónu medzi Indiu a Pakistan má ďalekosiahle následky ešte aj dnes - a presne o tom celom je tento film. Miestami to celé pôsobí možno až úsmevne, ale bohužiaľ, taká je realita. Je to smutné ako sa jeden národ ocitol na dvoch stranách oddelených hranicami, ktoré dodnes pripomínajú to "geniálne" rozdelenie, aj po vyše 70 rokoch. Film mal v podstate taký tragikomický dramaticko-romantický nádych. Ale musím uznať, že tento príbeh sa mi svojim konceptom a kontextom páčil. Spočiatku mi to pripomínalo preslávenú babylonskú romantiku medzi Pyramom & Thisbé. No potom sa to zrazu akosi náhle prehuplo k plánovaniu svadby, čo bolo podľa mňa až príliš jednoducho dosiahnuteľné. Až som zostal z toho zarazený ako to rýchlo klaplo, a dokonca bez nejakých veľkých námietok zo strany oboch rodín. A práve toto mi pokazilo dovtedy výborný dojem z tohto filmu. Každopádne, posolstvo na podklade historicko-reálnych následkov to opäť pozdvihlo k nadpriemeru.