Smrtící přízrak

Hodně slabé osmdesátkové béčko, které nemá vůbec čím překvapit, s nestrašidelným monstrem, nudnýma vraždama, žádným gore a ani nějakého pořádného vtípku jsem se nedočkal... Jediné, co mě vysloveně potěšilo bylo cameo Jeffreyho Combse , docela příjemný béčkový námět (zvláště když jsem fanda komiksů) a že Buechler sem tam dokázal nějakým záhadným způsobem vyčarovat docela příjemnou hororovou atmosféru... Ale i tak je Cellar Dweller docela slabý kus, který docela rychle vymizí z paměti a docela dost pochybuji, že bych si ho někdy pustil znovu... (14.10.2012)

„Dlho sme sa nevideli.“ – „Mohli sme ešte dlhšie.“ Dona Manciniho všetci poznáme ako otca legendárneho Chuckyho. Ale ako scenárista má na konte aj Smrtiaci prízrak z roku 1988. To prišlo v rovnakom roku, ako prvá Detská hra a z tej sa nakoniec vykľula VHS-klasika, takže Don následne nemal veľa dôvodov pokúšať sa preraziť vo svete filmu aj inými projektmi a navždy zostal otcom vraždiacej bábiky. Smrtiaci prízrak je nenáročný a Don ho nerežíroval, iba k nemu napísal scenár. Režíroval chlapík, ktorý má na konte Piatok trinásteho 7, Watchers 4 alebo Ghoulies III, čo hovorí asi za všetko. Film stojí na nenáročných hereckých výkonoch, scenári, nad ktorým sa fakt neoplatí premýšľať a na peknej vizuálnej stránke. Baba oživuje kreslením komiksu gumené monštrum, ktoré krvavo vraždí vedľajšie postavy. Kebyže mám 14, je to film roka. Ale nemám. Už dávno nie. Presne kvôli takýmto béčkarským blbostiam ľudia pozerajú na horor pomedzi prsty. Našťastie to má len hodinu a trinásť minút, pričom len úvodná scéna s titulkami trvá viac ako 10. (13.10.2017)

Americký scenárista talianskeho pôvodu George Donald Mancini sa do dejín horrorovej kinematografie zapísal predovšetkým ako stvoriteľ kultovej postavy, reinkarnovanej vraždiacej bábky Chuckyho. Podľa jeho scenára bolo v priebehu rokov 1988 až 2017 natočených sedem častí tejto série. Posledné tri pokračovania aj sám režíroval. Avšak začiatok svojej kariéry odštartoval ako scanárista snímku "Smrtiaci prízrak", ktorý bol natočený v roku 1988. Je to podpriemerný, nijak výnimočný americký horror z konca osemdesiatých rokov minulého storočia, na ktorý sa časom úplne zabudlo. Oživlé komiksové monštrum zavraždí niekoľko členov umeleckej komunity. Týmto titulom Don Mancini veru dieru do sveta neurobil, podarilo sa mu až vtedy, keď predstavil horrorovým divákom Chuckyho. ** (04.08.2021)

Tento motív, použilo už niekoľko snímkov, ale CELLAR DWELLER bol jedným z tých prvých, originálnych. To, že vás prenasleduje vami vytvorené, nakreslené monštrum vo svojej reality forme, je námet vďačný. A je aj dobre, že to nešlo do nejakých epickejších proporcií. Pár interiérových dekorácií, za oknom nikdy nekončiace hrmenie a blesky a jeden démonický macko, ktorý si rád pochutná na ľudskom mäse. Nieje to nič revolučné, gore je tu poskromne, ale je to jeden z tých atmosferických hororov, ktoré sa hodia na pochmúrny večer. (03.04.2024)

Komiksy jsou zhoubou lidstva, já to říkám pořád. A už před třiceti lety o tom natočili film. Občas je až s podivem, co všechno šlo kdysi natočit. Tohle je tak prosté a jednoduché, až je to milé. Dneska se na to většina chytne asi díky Combsovi. Ale... Hlavní hrdinka je fajn a monstrum co se týče masky a vzhledu taky. A má to parádní osmdesátkovou atmosféru, hadry, účesy a to je vždycky plus. V podstatě takový dětský horror, i nahých prsou by si haranti užili. 2.5* (29.08.2016)