Soumrak samurajů

Pekný historický film o konci šogunátu. Štýlom mi pripomenul filmy môjho obľúbenca Yoji Yamadu. Takže dôraz je kladený na dramatickú stránku a bojov je tu minimum, pôsobia tuctovo a ničím nestrhnú. Trochu zvláštne pôsobí, že hlavným rozprávačom je postava, ktorá hlavného hrdinu nemala rada a mnoho vecí podáva skreslene. Až neskôr sa dozvedáme dôvody hlavného hrdinu prečo konal na prvý pohľad sebecky a tým pádom dlho pôsobil úlisne a nesympaticky. A nakoniec vlastne ani tá nenávisť rozprávača v súčasnosti už príliš nedáva zmysel, keď mu behom spomienok postupne prišiel chuť. Dlho film na mňa pôsobil pútavo, ale emocionálne ma nedokázal vtiahnuť. Až koniec konečne vo mne vzbudil nejaké emócie. Celkovo to je príjemný film o tragických prelomových časoch v Japonsku, ktorý stojí za pozretie. 7/10. (09.12.2022)

Krasne spracovany koniec ery tokugawa, co bol vlastne aj koniec obdobia samurajov. Tuto udalost sledujeme na pozadi pribehu vidieckeho samuraja (skvely vykon Kiichi Nakaia), ktory je obrazom praveho samuraja (vernost ceste samuraja a jej poslaniam), no je zobrazeny omnoho ludskejsie a jeho ciny su vyrazne obvplyvnovane aj laskou k rodine (co je v zasade na ceste samuraja az druhorade). Tento typ samuraja mame moznost vidiet aj v dalsich novodobych samurajskych dramach (Twilight samurai), no tu je tento nazvime ho "konflikt povinnosti" umocneny velkostou a vaznostou udalosti (prave spominany koniec tokugawa a zaciatoch vlady imperia) ktore sa v pribehu odohravaju. Samuraji mali na vyber bud sa pridat na stranu imperia, alebo bojovat predom prehrany boj, no zachovat si svoju hrdost a cestu, aj za cenu toho, ze za to, za co by ich pred tym nazivali hrdinnmi, su teraz oznacovani ako rebeli. Aj hlavny hrdina je takymto rebelom. A aj ked zo zaciatku ako skutocny samuraj veru nevyzera, ako sa pribeh pomaly rozvija, dozvedame sa jeho skutocne dovody, motivacie a jeho charakter sa rozvinie do krasy. Ako plynu roky, tak sa meni aj film a tak ako vyzeral samurajsky film v rokoch 60-70 uz vyzerat nikdy nebude. Meni sa film, menia sa aj divaci. Pribehy o ukradnutom zlate nahradzaju melodramaticke prvky. Ale stale je to japonsky film o samurajoch, kde sa bliskaju nabrusene katany, caj nalievaju slicne konkubiny a za chyby sa plati seppuku. Skvely kus. (9/10) (01.08.2008)

When the Last Sword Is Drawn začíná tuším v roce 1899, kdy postarší muž přinese k téměř již přestěhovanému lékaři svého nemocného vnuka. A zatímco doktorova manželka vyšetří dítě, muži se napijí saké a začnou vzpomínat nad jednou fotkou, která stojí doktorovi na stole. A tak se film přesune asi o 30 let zpátky, kdy onen starší muž patřil k Shinsengumi. A takhle střídavě vzpomíná on, občas lékař a občas i nějaká postava ze vzpomínek. Což vyplynulo v to, že jsem v tom měl skoro třetinu filmu docela "guláš", kdo je kdo a proč jedná tak, jak jedná. Navíc ten konec, resp. pár desítek minut ke konci, ztratí tempo a po těch dvou hodinách se to přeci jen začně trochu vléct... ovšem samotný závěr je velmi povedený. ____ Ale ačkoliv jsem teď spíše kritizoval, film se mi vlastně docela líbil. (21.04.2005)

When the Last Sword Is Drawn(壬生義士伝, Mibu Gishi Den) Příběh z konce ery Tokugawa(EDO) a padu Šoguna, který sebou přinesl i konec meče a to znamenalo i konec Samurajů oddaných služebníku svého pána. " Morioka klanu Nanbu. Je to překrásné místo. Daleko na jihu je hora Hayachine......na západě zase hory Nansho a Azumane. A na severu je hora Iwate a Himekami. Z hor stéká řeka Nakatsu, jaký nádherný výhled! Buďte nespoutaní. Rozkveťte. " 85% (23.01.2011)

Pomerne silný príbeh, podávaný spätne formou spomienok dvoch účastníkov udalostí okolo samuraja Yoshimuru a japonskej občianskej vojny, do ktorej boli jednotky Shinsengumi, ktorých bol Yoshimura členom zapojené, pričom každý z nich sa na vec díval z odlišného uhla pohľadu, čo v očiach diváka vytvára určitú metamorfózu tejto, sprvoti možno nepríliš sympatickej postavy. (15.08.2014)