Réžia:
Celine SongScenár:
Celine SongKamera:
Shabier KirchnerHrajú:
Greta Lee, Yoo Teo, John Magaro, Isaac Powell, Jojo T. Gibbs, Kristen Sieh, Nathan Clarkson, Emily Cass McDonnell, Keelia Clarkson, Seung-ah Moon, Jane Kim (viac)VOD (1)
Obsahy(1)
Čo by bolo keby? V kórejčine existuje slovo In-Yun, ktoré znamená ,,spojení osudom‘‘. Keď sa dvaja ľudia stretnú, znamená to, že ich osudy boli prepletené aj v ďalších životoch. Citlivá moderná romanca rozpráva príbeh spisovateľky Nory, a jej dvoch lások – tej detskej – Hae-Sunga, a tej dospelej – Arthura, odohrávajúci sa naprieč kontinentmi a desaťročiami. Noru a Hae-Sunga delia desaťtisíce kilometrov, spája ich však výnimočne hlboké puto. Po viac než dvoch dekádach odlúčenia sa stretávajú v New Yorku, kde Nora žije so svojim americkým manželom Arthurom. Nečakané stretnutie s osudovým mužom núti Noru pýtať sa zásadnú otázku – Čo by bolo, keby? Dojemnosť filmu nespočíva ani tak v stratenej láske, ako v aspektoch potenciálnych paralelných životov. (Filmtopia)
(viac)Videá (6)
Recenzie (145)
Past Lives je film, který působí jako celá Before trilogie, ovšem se slabšími trademarky. Přestože mě nezaujal trailer a mám problém s koncem (který je od poloviny filmu do očí bijící a hlavně by mohl být mnohem lépe vystavěn a prodán), jde o skvěle natočený romantický film s úžasnou hudbou a hereckými výkony. Všechny tyto aspekty vás vyloženě vztáhnou do příběhu a vy máte tak možnost být "fyzickou" součástí filmu. Naprosto miluji styl vyprávění a kompozici záběrů, která je v tomto filmu zvolena. Co dělá tento snímek tak speciálním je zejména přirozenost. Tak lidský film od dialogů po chování postav a herecké výkony jsem dlouho neviděl. A24 opět překvapilo. ()
Trochu mi vadilo práve to, čo mnohí chvália. Prílišná jednoduchosť, nechcem povedať vyslovene nuda, ale pravda je, že ma to chytilo až od druhej polovice. Pochváliť musím hlavne dobrý výber hercov, páčil sa mi hlavne kórejský fešák v roli Hae-Sunga. Myslím, že podobné myšlienky sa melú v mnohých hlavách, aj v tej mojej. Kde by som bol, s kým by som bol, keby, keby... Jednoduché, citlivé, nenásilne prirodzené, ale čakal som trošku viac. Vzhľadom na to, že ide o debut, však klobúk dole... 60%. ()
Očekávání jsou špatná, aaano? Čekal jsem, že dostanu emocionální pecku, která mě naprosto semele. Jenže tomu něco chybělo. Možná, pro někoho paradoxně, větší tlak na pilu v závěru. Více emocionální věta, záběr, doslovnost. Ale jinak velmi příjemně strávený čas a oceňuji, že trailer neprozradil úplně vše. ()
"Prečo sa hádate?" "Len tak. To je ako keď dáš dva stromy do jedného kvetináča. Korene oboch si musia nájsť svoje miesto." Intímny príbeh dvoch spriaznených duší, podaný jemným, nenásilným spôsobom (cítiť v ňom jemnú ženskú ruku režisérky a scenáristky v jednej osobe). Plynie veľmi pokojne v troch časových rovinách (sú medzi nimi 12-ročné odstupy), pričom si vystačí s málo slovami, príliš nevysvetľuje, takže si divák musí veľa toho domýšľať (to píšem ako pozitívum). Namiesto slov sa dosť rozpráva len samotným obrazom, ktorý je miestami celkom pôsobivý (zaujali ma napríklad pomerne neopozerané pohľady na New York). K celkovej atmosfére snímky sa veľmi hodí použitá hudba (Daniel Rossen), ktorá je taká náladová, rozjímavá. Veľmi pekná je aj pieseň "Quiet Eyes" od Sharon Van Etten, ktorá znie v záverečných titulkoch. Snímka sa mi celkovo páči, ťažko jej môźem niečo zásadného vytknúť, ale na druhej strane ma zase emotívne príliš nezasiahla (k dvom hlavným hrdinom som si akosi nevedel nájsť cestu). Z toho dôvodu je moje hodnotenie "iba" dobré. "Musela si odisť, pretože si to proste ty. A dôvod, prečo ťa mám rád, je ten, že ty si ty. Pokiaľ ide o to, kto si, si človek, ktorý odchádza." ()
Po dlhšej dobe som mal zo sledovania pokojne plynúceho americko-kórejského filmu dobrý pocit. Je ho možné bez väčších problémov považovať za romantický film, a to sú filmy, s ktorými mám často problém, pretože som na ne náročnejší, ako na iné. Našťastie minulé životy mi v niečom pripomenuli Pred súmrakom a Pred polnocou, s ktorými som bol nadmieru spokojný. Aj v tomto filme sa vyskytli miesta, kde strácal rytmus, ale zachraňovala to žena na režisérskej stoličke, pričom nebolo viditeľné, že išlo o jej prvý film. Bolo rozumné, že vsadila na jednoduchosť a prirodzenosť, pretože v nich je nielen krása, ale vedú aj k úspechu. ()
Reklama