Minulé životy

Minulé životy....tohle mě odzbrojilo. Ne, sakra, tohle píšu špatně, vzdala jsem se dobrovolně. Tak proč jsem se i tak cítila jako v zajetí? Příběhu, jak to bylo natočené, úplně všeho. A řekla bych, že je jedno, jak moc si budete nalhávat, že je to předvídatelný a prvoplánový...důležitý je to, co budete cítit na konci  :) (25.12.2023)

Citlivý, jemný a plne žltý film, kde sa vlastne v jednoduchosti filozofuje o tom, čo by bolo, keby bolo a ako by sa veci zmenili, keby bolo keby. Niečo o nenaplnenej láske a až naivné vracanie sa k minulosti. Dlhé zábery na oblohu, predmety a premýšľavé šikmé oči s poučením, že keď sa netopíš pod rozbúrenou vodou od vrtule trajektu, tak je to ešte dobré. Lebo by tá vrtuľa mohla skončiť aj v zadku. (25.08.2023)

Po dlhšej dobe som mal zo sledovania pokojne plynúceho americko-kórejského filmu dobrý pocit. Je ho možné bez väčších problémov považovať za romantický film, a to sú filmy, s ktorými mám často problém, pretože som na ne náročnejší, ako na iné. Našťastie minulé životy mi v niečom pripomenuli Pred súmrakom a Pred polnocou, s ktorými som bol nadmieru spokojný. Aj v tomto filme sa vyskytli miesta, kde strácal rytmus, ale zachraňovala to žena na režisérskej stoličke, pričom nebolo viditeľné, že išlo o jej prvý film. Bolo rozumné, že vsadila na jednoduchosť a prirodzenosť, pretože v nich je nielen krása, ale vedú aj k úspechu. (17.09.2023)

Trochu mi vadilo  práve to, čo mnohí chvália. Prílišná jednoduchosť, nechcem povedať vyslovene nuda, ale pravda je, že ma to chytilo až od druhej polovice. Pochváliť musím hlavne dobrý výber hercov, páčil sa mi hlavne kórejský fešák v roli Hae-Sunga. Myslím, že podobné myšlienky sa melú v mnohých hlavách, aj v tej mojej. Kde by som bol, s kým by som bol, keby, keby... Jednoduché, citlivé, nenásilne prirodzené, ale čakal som trošku viac. Vzhľadom na to, že ide o debut, však klobúk dole... 60%. (31.01.2024)

Woody Allen kedysi predstavil divákovi Manhattan tak, že sme mali pocit, že sa ním prechádzame. Sofia Coppola to spravila s Tokiom a Richard Linklater s Viedňou, Parížom a Gréckom. Past Lives od Celine Song nemá ani zďaleka možnosť rovnať sa vyššie spomenutým snímkom. A dôvod je pomerne jednoduchý. Celé to pôsobí neodžito. Dobrá myšlienka, ku koncu dokonca aj nejaká tá emócia, ale v konečnom dôsledku je to príliš čisté. Príliš uhladené. Príliš opatrné. Príliš technické. Necítim tam emóciu. Necítim tam ľahkosť. Cítiť tam náznaky niečoho. Niektoré scény sú dokonca herecky vyspelé. Má to aj pár vizuálnych nápadov, ale je to niekde na pol cesty. Aspoň pre mňa. Nemohol som sa zbaviť pocitu, že to natočil niekto, kto práve vyšiel zo školy a počas štúdia nemal veľmi čas na žiadny vzťah. A takýto pocit by vzťahový film asi nemal zanechávať. Takže za mňa priemer ku ktorému sa už asi nevrátim. (29.12.2023)