Tracey: Fragmenty

Zase jeden experiment, který vyšel! Drama z vnitřního světa patnáctileté puberťačky znamenalo pěknou porci práce ve střižně. Roztříštěná struktura je ovšem naprosto funkční, ve filmu se neustále něco děje, ne všechno je přitom jasně zodpovězeno a Ellen Page je v hlavní roli naprosto vynikající. A to je často na plátně hned několikrát. (07.07.2007)

Kameramansko-střihačská přehlídka. Tak jako název filmu a svět hlavní hrdinky - vše je tu ve střípcích, fragmentech, a na podobnou notu hraje i rozdělení obrazu. Nečekal jsem, že by tenhle styl mohl fungovat nejen videoklipovitě, ale i na celý film, leč - podařilo se! A nejen to - scénáři podle novely je hezky "alternativní", Ellen Page jako vždy vynikající "jiná" puberťačka, ale co mě tady nejvíc zaujalo byl její vztah s jejím mladším bratrem Sonnym. Dojemná postava je i jedna z hybných sil příběhu, kdy dává do provozu soukolí dospívání mladé outsiderky. Co ovšem kazí výsledný dojem z filmu je (pravděpodobně nevyhnutelná) chaotičnost, chvílemi se mi zdálo, že i sama režisérka se ve filmu ztrácela a takový ten konec nekonec, kdy se vlastně nic nestalo. Na můj vkus trochu zbytečně hořké zakončení jinak výborného snímku. (27.08.2008)

Split screen mám hrozně rád, to ale bylo asi tak vše, co mě u tohoto filmu mohlo zaujmout - kamera i střih jsou víceméně průměrné až amatérské, experimenty by byly možná svěží a objevné někde koncem 60tých let, třešničkou na dortu je jako vždy úžasně toporná Ellen Paige. Ta holka má v obličeji snad jen čtyři fungující mimické svaly. (17.08.2009)

Svojim spôsobom unikátny formát, ktorý pôsobí ako črepy rozbitého zrkadla. Postupne do seba všetko zapadá a príbeh nadobúda zmysel... Ale inak dejová línia veľmi slabá a v podstate nevýrazná, aspoň tie vnútorné monológy to príjemne spestrili. Takže jedna hviezdička za "črepinový" formát a druhá za Ellen Page, ktorej tá rola depresívnej tínedžerky dosť pristala. Dve hviezdičky - nič viac, nič menej. (08.12.2012)

Jedna hviezdička za Ellen Page, ktorá bola výborná, ako vždy. A inak nič. Zvyšok filmu je len umelecká onania, nezaujímavá, ako len pokus o indie umenie môže byť. Autorka predlohy (ktorú som mimochodom nečítal) má na svedomí aj scenár, tak neviem, či mala posledné slovo ona, alebo režisér a na koho vlastne hodiť vinu. Tracey Fragments každopádne rozpráva o vážnych témach a snaží sa citovo vydierať, čo sa nedarí, pretože jeho postavy sa stali už v zárodku vlastnými karikatúrami. Napríklad Tracy-na psychiatrička. Prečo ju hrá Julian Richings? Malo to byť Tracy-ne subjektívne vnímanie jej (jeho) postavy? A aký to malo zmysel, keď všetky ostatné tie najnesympatickejšie postavy pod slnkom, videla ako sexi blondíny, alebo štylizovaných francúzskych umelcov? A prečo Lancea, ktorý sa jej ako jediný aspoň pokúšal pomôcť, videla ako alkohlickú, žebrácku trosku? A jej rodičia, tí si nezalúžili ani aby ich postavy mali charakter? Akykoľvek? Veď obidvaja dohromady boli iba súčasťou akejsi divnej slučky, ktorá striedala matkin krik a otcov monotónny hlas, rozprávajúci o zákaze vychádzok. A ten malý, to bol asi najväčší extrém. Tak o túto postavu sme mali mať strach. Jej nám malo byť lúto. Bez znalosti predlohy (a možno aj tak) proste nie je šanca zistiť, či bol ten chlapec naozaj postihnutý, alebo mal znázorňovať len ďalšiu karikatúru - Medvedovej opakovanú civilizačnú paródiu a la nevieme vyvolať pocity, buďme alternatívni. Hanba. A najviac mi vadilo asi to šikanovanie hlavnej hrdinky a všetko to "máš malé kozy" a tak. Oni si vážne myslia, že to takto niekde na svete chodí? Dobre, šikana je a vždy bude, ale takto sa preboha správajú osemročné deti a nie stredoškoláci. A navodzovanie atmosféry? Starý homeless černoch sa smeje v metre. Oproti nemu sedí Tracy a smeje sa tiež. A takto sa to strieda ešte chvíľku a potom vystúpi. Tak táto scéna mala zobrazovať chvíľku šťastia v Tracynom krutom svete. Alebo opak: Tracyni rodičia sú nešťastní a kričia na ňu. Tracy je tiež nešťastná a tiež kričí, ale ako môže podobná scéna fungovať, ak z tej hádky vidíme (počujeme) iba zhruba dve vety? Režisér zo začiatku scény preskakuje automaticky do okamžiku najväčšej vyhrotenosti a vo výsledku je to vlastne rovnako stupídne ako afektované. Roztrieštenosť obrazu bol ešte zaujímavý nápad, ale nakoniec aj tak proste musí zlyhávať, pretože sa ním autor nechal absolútne pohltiť, namiesto aby iba dopĺňal zážitok zo silnej obsahovej stránky. A tou film práve nedisponuje. Áno, v pozadí niečo je, ale nemám nejako chuť riešiť vnútornú rozorvanosť postáv, alebo nejaké existenciálne otázky, keď film bez akejkoľvek súdržnej dejovej linky, v závere predsa len dáva zmysel a pritom neobsahuje jedinú uveriteľnú emóciu. Film s výpovednou hodnotou prasknutého prezervatívu. Pseudoumelecký shit. (30.12.2012)