Reklama

Reklama

Obsahy(1)

Filmová veselohra podľa poviedky národného umelca Janka Jesenského. Príbeh malomestského "nóbl" bálu, ktorý skomplikuje príchod vojenskej jednotky do mesta, čo miestnym dámam náhle rozšíri možnosti výberu partnerov. Ostrý výsmech malomeštiackej obmedzenosti a súperenia. S týmto svetom kontrastuje svet služobníctva a prostých vojakov, ktorí si urobili vlastnú zábavu a nevedomky tým druhým ich zákon pokorili. (RTVS)

(viac)

Recenzie (12)

Biopler 

všetky recenzie používateľa

Vydarená paródia na ženskú vypočítavosť vkusne podopretá narážkami na maďarské okupovanie našej zeme. Nedá sa nevšimnúť si istú afektovanosť či prepálenosť scén, hlavne keď dámy húfne bažia po prerábke kostýmov. Eva Krížiková je veľká dáma aj v mladom veku, Dibarbora jasne ťahá mužskú časť slovenského osadenstva. A mňa náramne baví sledovať ako Kronerovi opäť prischla rola starého pánka, ktorý spolu s manželkou prevádzkuje krajčírstvo. Kostýmy, bál a prevedenie hlavnej myšlienky - to všetko je dotiahnuté úctyhodne a tak prevedenie Jesenského poviedky dopadlo veľmi dobre. ()

NinadeL 

všetky recenzie používateľa

Štvorylka patří k nejzajímavějším slovenským filmům 50. let. Na počátku byl nápad na povídkový film podle Janka Jesenského Malomestské poviedky, ve kterém Štvorylka měla být pouze povídkou úvodní, ale nakonec se stala zcela samostatným filmem. Námět je to roztomilý, na slovenském vidieku se chystá bál a místní dámy a jejich dcery si připravují toalety i taneční pořádky. V tom ale čirý ruch naruší příchod vojenského oddílu a místní manželé a jiní gavalíři jsou naráz v ohrožení. Atmosférou je secesní Štvorylka kdesi na pomezí nerudovského Týdnu v tichém domě a Morálky paní Dulské podle Zapolské, neb zcela zásadní vliv na finální podobu scenáře měl Jiří Krejčík (v titulcích ovšem uvedený pod pseudonymem). Českému publiku je z ensemblu nejznámnější kouzelný František Dibarbora, toho času oblíbený horník z Dovolené z Andělem. Samostatnou kapitolu tvoří comeback miláčka z operet Vladimíra Slavínského Františka Krištofa-Veselého, který poslední český film natočil ve 40. roce a k filmování se vrátil v dobré kondici jako oberst Arpád von Rumplay, což se později v 60. a 70. letech proměnilo i v několik zajímavých příležitoství ve slovenské televizi. ()

Reklama

ScarPoul 

všetky recenzie používateľa

Ťažko sa hodnotia takéto filmy. Štvorylka je veselohrou a v istom smere aj satirou na ženskú vypočítavosť a keď si to tak vezmeme a poobzeráme sa okolo seba - tak je štvorylka aj satirou na ženský charakter. Ktorý sa ak môžem podotknúť veľmi nezmenil ani v súčastnosti. Jozef Medveď debutoval týmto filmom a čo je podľa môjho názoru hodné spomenutia - je fakt, že táto epizódka, ktorá je roztiahnutá do dlhometrážnej stopáže, ako zlepenec rôznych charakterov a situácií, funguje. Ale to že štrukturálne film drží pokope ešte neznamená, že je dobrý. Aspoň čo sa môjho názoru týka, keď sa na neho pozrieme teraz, cez oči porevolučnej generácie. Vtipné miesta sú skôr úsmevné a nie je ich tak veľa. A hlavná zápletka - aj bez naťahovania je vlastne stále o tom istom. O ukecaných a afektovaných babách. Nepopieram, že po technickej stránke nie je filmu veľa čo vytknúť. Kostýmy, tanec, Kršková kamera, alebo herecké obsadenie zohráva svoju úlohu perfektne, ale nie do takej miery, že by vás prinútili zapamätať si tento film. Štvorylka je roztomilou kostýmovou veselohrou, na ktorej sa bohužiaľ čas podpísal a ktorá je miestami nudná a afektovaná. ()

Marthos 

všetky recenzie používateľa

Secesní plesová romance ze slovenského prostředí má sice něco do sebe, ale schází mi v ní výraznější zaujetí pro zvolené období. Zápletka, vystavěná na kontrastu maloměstských seladonů versus vojenských uniforem je svým způsobem nepříliš zábavná a celkový dojem kazí i strohé ateliérové kulisy. Určitým pozitivem je naopak obsazení již postaršího Františka Krištofa-Veselého do vedlejší role obersta von Rumplaye, který se na plátně objevil po patnácti letech. ()

Arsenal83 

všetky recenzie používateľa

Írečitá slovenčina bez anglikanizmov, to je až pohladenie na duši pre rodoľuba, že v čiernobielej tancovačke nikto nechce čilovať, normálne sa slušne rozprávajú namiesto četovania a fakovania, rozprávač namiesto spíkera, dámy v róbach namiesto outfitov, na bále žiadne brejkdensy a napodiv nikto nebol gej. Nuž ale táto paródia na ženské stereotypy by už dnes asi nemohla byť natočená, lebo predsa šovinizmus, mizogýnia a všetky tie progresívne prvky, ktoré priviedli skutočné umenie k jednorozmernej nádobe na aktuálne vlajočky. ()

Galéria (4)

Zaujímavosti (10)

  • Snímka navodzuje silne nostalgickú atmosféru dávnych čias, aj napriek vzniku v 50. rokoch 20. storočia, vďaka archaickému slovníku či frazeológii („prosila by limonády“, „ja by zhorela“, „kulmajzne“), taktiež secesnému výtvarnému štýlu či kostýmom. (Biopler)
  • Jiří Krejčík doviedol do štábu veľa spolupracovníkov a pôvodne mal film režírovať. Angažoval sa pri scenári, no tak ako pri snímke Katka (1949) sa s vedením slovenského filmu nedohodol. Na protest stiahli autori občianske mená z titulkov. (Biopler)

Reklama

Reklama