Pawn Shop Chronicles: Historky ze zastavárny

Film zlozeny z troch poviedok, ktore nemaju prakticky vôbec ziadnu spojitost. Je tu evidentna inspiracia Tarantinovkami a filmami Guya Ritchieho, ale Pawn Shop Chronicles postrada dejovu prepracovanost a hlavne zabavnost svojich predobrazov. Par zaujimavyh sialenych napadov sa tu objavi, ale film ako celok nie je prilis vtipny. Predosly Kramerov pokus o tento typ filmu - Running Scared dopadol ovela lepsie. 4/10. (14.08.2014)

Aj po dvadsiatich rokoch sa stále dajú nájsť početné príklady filmov, ktoré sa snažia byť "novým Pulp Fiction", no nie sú, nebudú a nemajú šancu ním byť... Avšak tento pokus má niečo do seba - zrejme vďaka zapojeniu akýchsi mysterióznych prvkov do deja... No aj tak - tá snaha o podobnosť s "Originálom" (hoci aj so samotnej snahy robí film srandu v prípade imitátora Elvisa Presleyho a narážkami, ktoré naznačujú, že film si je vedomý toho, že bude porovnávaný s PF a že sa na neho odkazuje a z neho vychádza, čo je črta sympatická) vo všetkých formálnych a obsahových prvkoch je priveľká na to, aby to bola náhoda a iba úprimný pokus o malý film bez inšpirovaním sa Tarantinom... A tu prichádzame k jadru problému: hodnotiť film vzhľadom na kontext a teda z uvedomele post-modernistického hľadiska? Vznikol by tento film a vyzeral by tak, ako vyzerá, keby nebolo Pulp Fiction v prvom rade? Ak nie, tak potom vďaka bohu za P.F. Ak však áno, tak do čerta s P.F., lebo nutne implikuje porovnávaciu "súťaž", z ktorej P.S.Ch. nemôže vyjsť víťazne. A pár poznámok k filmu (a dôvodov, prečo iba tri, aj keď to bola v podstate fajn zábava): prišlo mi to, že HLAVNÁ bola druhá, prostredná poviedka - tá bola aj najdlhšia, tá bola aj jediná skutočne nejako uzavretá, mala nejaký oblúk, zápletku, dej, pointu (aj keď na konci v podstate predvídateľnú) - a k tejto jednej poviedke boli prifarené ďalšie dve ako predkrm a dezert, tie však už nie sú také dobré, prvá ešte ujde, lebo má celkom fajn Walkera, ktorý ukázal, že má aj inú polohu, než "rýchlu a zbesilú", posledná má síce veľmi fajn nápad s mestom rozdeleným na 2 tábory a zvláštnou, podivnou atmosférou čudnosti a inakosti, no Fraser je vyslovene otravný a celé, ako to ide odnikam nikam, to aj tak nejak nijako "skončí"... samotné predely v Pawn Shop-e sú celkom fajn. Elijah Wood sa profiluje ako herec podivínov, úchylov, čudákov a magorov (Sin City, Maniac). Štvalo ma však (a to zráža jednu hviezdičku), že je to častokrát nedôsledné - napríklad v dvojke - ako je možné, že Matt Dillon, jazdiaci v priemernom aute, priemerne oblečený, s lacne vyzerajúcou ženskou a buranskými maniermi týpka z nižšej strednej vrstvy, idúci autom na svatobnú cestu do Orlanda, si mohol dovoliž prsteň za 17 000 dolárov a predtým prvej manželke dať urobiť custom-made prsteň tiež vo veľkej hodnote? Okej, toto možno nie je podstatné, ale podstatnejšie je, že tie ženské, ktoré žili +/- 6 rokov v klietkach, vyzerali ako veľmi sexy modelky, s oholenými ohanbiami, dokonalými telami a veľmi čisto - aj tá špina na nich vyzerala ako módne naaranžovaná... Mňa takéto nedôslednosti dokážu mrzieť a rozčuľovať. (02.06.2014)

Pleasure tak trochu "guilty", ale pořád pleasure. Tři brakové příběhy z amerického vidlákova, které by se strašně chtěly podobat na Pulp Fiction, ale chybí jim tarantinovská preciznost. Btw. Elijah Wood očividně dělá co může, aby nálepku "roztomilý hobit" předělal na nálepku "úchylný psychouš". A docela mu to jde. (16.12.2013)

Taková průměrná blbina, která je rozdělena do 3 historek, ale zabaví. První historka je asi nejlepší, hlavně Paul Walker zahrál svoji postavu skvěle, v takovéto roli jsem ho ještě neviděl. Druhá historka byla dost drsná, hlavně to mučení, na to se nedalo dívat, to byl fakt hnus. Ale příběh zajímavý, bylo zvláštní, že ta ženská dala přednost únosci před manželem. A třetí historka už byla slabá, ta mě moc nebavila. P.S. SPOILER: Nechápu jak to Elijah Wood na konci přežil. (07.02.2017)

Dialogově dokonalý snímek, který nabídne spoustu precizních hlášek. Ke všemu přidáme skvělou hereckou sestavu a světe div se, můžeme mluvit o takřka dokonalém snímku. Když píši takřka, myslím tím takřka, protože poslední povídka stáhla celkový dojem o jeden stupeň níž. No a to odpouštím Kramerovi Elijah Wooda na závěr. 8/10 = 80% (27.12.2016)