Tri farby: Modrá

Kieslowski tentoraz natočil netradičný film, ktorý postráda realizmus a prevládajú tu expresionistické prvky. Natočil film, ktorý plynie pomaly a zameriava sa len na hlavnú hrdinku v podaní vynikajúcej Juliette Binoche. O to viacej prekvapí záverečná sekvencia, ktorá nám ukazuje všetky postavy , ktoré stáli za pochopením a vyrovnávaním sa so smrťou muža a dcérky ktoré Juliu posúvali vo vlastnom vývoji dopredu. Je tu badateľné množstvo minimalistických prvkov, a mnohých closeupov, ktoré majú zvýrazniť danú depresívnosť snímky. Minimum dialógov, ktoré vlastne ani nie sú podstatné, pretože toto je film o pochopení a skutkoch , konfrontácií so sebou samým takže dialógy sú úplne zbytočné.A keď sú vety sú jednoduché a krátke. Kieslowski použil strašne veľa symbolizmov dá sa povedať že celý film je zložený zo symbolizmov, ktoré sa skrátka na prvý krát zachytiť nedajú. Tiež je patrná inšpirácia Francúskov kinematografiou a je to tu badateľné s každej scény. Veľmi ma zaujal už spomínaní symbolizmus. Stará pani prechádzajúca popri hlavnej hrdinke je jasným symbolom na značnú beznádejnosť a neochotu žiť spolu s ťažobou , ktoré odkazujú na momentálny stav hlavnej hrdinky. Fantastická scéna keď prstom prechádza po notách a znie hudba , ktorá je doslova nabitá emóciami. (13.05.2008)

Hluboký příběh, o tom, jak se člověk vyrovnává s velkou životní tragédií. Někdy už mi připadá, že platí pravidlo, "když máš málo peněz, natoč ponuré drama". A daří se to. Film upoutává přdevším velmi dobrou psychlogizací postav, než dějem nebo nějakými filmovými extrabuřty. Hlavní herečka je myslím skvělá, právě ta mě na filmu asi nejvíce zaujala. (19.05.2008)

Zatiaľ som videl z trilógie červenú časť a modrú považujem za rovnako dobrú i keď výrazne inú. V modrej je dominantná psychológia, výtvarné cítenie, hudba a rýdza filmárčina. Aj keď príbeh samotný nie je príliš nosný a nebol mi ničím blízky, vychutnával som si však jeho pomalé plynutie ozvláštnené krásnymi zábermi kamery, príťažlivým hudobným motívom a samozrejme dobre obsadenou Juliette Binoche. Už sa teším na poslednú, bielu farbu namiešanú Krzystofom Kieslowskim. (01.09.2014)

Krzysztof Kieslowski prišiel so zaujímavým nápadom tejto trilógie, no už prvý diel na mňa nijak zvlášť nezapôsobil. Podľa mňa obyčajný umelecký film o žene, ktorá prišla o rodinu a snaží sa s tým vyrovnať. Pomáha jej v tom zistenie nevery svojho muža, aj keď ju to asi zranilo. Z úvodu na mňa nepresvedčivo pôsobil výkon Juliette Binoche, najmä pri zistení, že jej rodina je mŕtva. Neskôr sa to zlepšilo, no že za toto ju chválili, tak to by som si nepomyslel. Ani za psychologický by som tento film asi veľmi nepovažoval, hudobne, farebne, kamerovo, proste efektne to bolo fajn, no podľa mňa príliš obyčajný film. (16.06.2013)

[8/10] (CAB, CED, Eurimages, France 3, MK2, Tor) (Eastmancolor /// Produkce: Marin Karmitz /// Scénář: Agnieszka Holland, Slavomir Idziak, Krzysztof Kieslowski, Krzysztof Piesiewicz, Edward Zebrowski /// Kamera: Slavomir Idziak /// Hudba: Zbigniew Preisner /// MFF v Benátkách: Krzysztof Kieslowski (Zlatý lev), spolu s filmem prostřihy, Slavomir Idziak (Cena Osella - kamera), Juliette Binoche (Volpiho pohár - herečka)) [1001 FILMŮ, KTERÉ MUSÍTE VIDĚT, NEŽ UMŘETE] (19.12.2011)