Ce que le jour doit à la nuit
What the Day Owes the Night
Réžia:
Alexandre ArcadyKamera:
Gilles HenryHudba:
Armand AmarHrajú:
Nora Arnezeder, Anne Parillaud, Vincent Perez, Anne Consigny, Nicolas Giraud, Fu'ad Aït Aattou, Olivier Barthelemy, Marine Vacth, Ahcène Benzerrari (viac)Obsahy(1)
Alžírsko, třicátá léta dvacátého století. Younes je ve svých devíti letech svěřen do péče strýce v Oranu. Je překřtěn na Jonase a svá léta dospívání prožije v Rio Salado, kde zapadne do party místní mládeže. Členkou party je i krásná Emilie, do níž jsou všichni kluci v partě zamilovaní. Ona však podlehne Jonasově kouzlu, čímž se zrodí příběh jedné velké lásky, jež bude poznamenána bouřlivou atmosférou tehdejšího Alžírska… (claudel)
(viac)Recenzie (22)
Príšerne dlhá romantická dráma milovnikom romantiky neodporúčam je tam priveľa "alžírskeho pozadia" a smutný koniec jednej nenaplnenej lásky s jednou arabskou múdrosťou Kto je ľahostajný k najkrajšiemu príbehu svojho života, bude po celý zvyšok života prežívať len žiaľ a bolesť. Nič na svete neukľudní jeho dušu ()
Skvelý príbeh, ktorý sa odohráva v koloniálnom Alžírsku a sleduje príbeh mladého Araba Jonasa, ktorý je rozpoltený medzi tým, či má byť dievčaťom, ktoré miluje, alebo cťou, ktorú sľúbil jej matke. V pozadí tejto romanci je vojna za nezávislosť a je zobrazených niekoľko historických udalostí, ako napríklad revolúcia a oslobodenie Alžírska. Nespravodlivosť a krutosť koloniálnych Francúzov sa tiež ukazuje bez toho, aby bola príliš zdôrazňovaná. 8/10 ()
Trochu moc dlouhe, přiběh krásný, obzláště to bude bavit žensky, ach ta tragická láska :), ale ta přílišná teatrálnost v činech či zlomech v příběhu mi lezla na nervy, trochu to připomínalo telenovelu ve zkrácené formě. Poučení na závěr, jedním hloupým slibem si můžete zkazit celý život, takže nikdy nic neslibujte :) ty 4* jsou jen s přimouřenýma očima. ()
Přesně film dle mého gusta. Nechala jsem si den na promyšlení než napíšu hodnocení, ale vlastně se nic nezměnilo. Původně jsem film pustila náhodou a chtěla ho mít jen jako kulisu k ostatním věcem. Nešlo to. Film mě vtáhl do děje a už jsem se od něj nedokázala zvednout. A přesně to, dámy a pánové, od takového filmu očekávám. ()
Príbeh celoživotnej a z donútenia neopätovanej lásky na pozadí historických premien v Alžírsku som si vlastne pozrel iba kvôli mojej obľúbenej Aničke Parillaud. Paradoxné je, že práve tá ma najviac sklamala. Film ma napriek neskorej nočnej hodine a značnej dĺžke nenudil. Zobrazovanie životných podmienok a vzťahov medzi francúzskou menšinou obklopenou arabskou väčšinou bolo uveriteľné a zbavené štandardných klišé. Zaujímavé bolo aj zobrazenie dospievania a života Alžírčana medzi Francúzmi. Kladom filmu bolo, že neskĺzol k jednoduchým schémam "zlí Francúzi" vs. "dobrí Arabi". Poukázal na to, že Francúzi narodení v Alžírsku sú rovnako legitímnymi obyvateľmi Alžírska, ako pôvodné arabské obyvateľstvo. Trochu mi to pripomenulo situáciu Rusov v republikách vzniknutých po rozpade ZSSR a tiež skutočnosť, že krajiny, ktorými prechádza etnická a/alebo náboženská hranica sú sudom pušného prachu okolo ktorého pobiehajú dobrodruhovia zo zápalkami. ()
Reklama