Réžia:
José PinheiroKamera:
Raoul CoutardHudba:
Pino MarcheseHrajú:
Alain Delon, Michel Serrault, Patrick Catalifo, Serge Reggiani, Bernard Farcy, Féodor Atkine, Philippe Nahon, Olivier Marchal, Raymond Gerôme (viac)Obsahy(1)
Skupina pravicovo orientovaných policajtov začne prenasledovať drogových dílerov a iných zločincov, ktorí by sa mohli vyhnúť trestu pre nedostatok dôkazov. Policajný inšpektor Eugene Grindel chápe pocity, ktoré ich k tomu vedú, ale neschvaľuje ich. Kým však nie je dostatočne motivovaný, aby zasiahol a ukončil aktivitu skupiny, nerobí v podstate nič. Príde však okamih, keď sa zdá, že napadli aj svojich kolegov, a to z nejasných dôvodov. Grindel sa pustí do práce, aby odhalil vinníkov a vo vrcholiacom konflikte sa musí postaviť zoči-voči svojmu kolegovi Rogerovi Scattimu. Nakoniec zločincom pripraví pascu priamo na policajnom riaditeľstve a odhalí ich. (oficiálny text distribútora)
(viac)Recenzie (76)
Scéna odumierajúcej ruky, visiacej z rozbehnutého detského kolotoča, zvierajúcej v predsmrtných kŕčoch pištoľ a bez vôle páliacej do náhodných návštevníkov lunaparku, pridala artové body vcelku štandardnej kriminálke 80. rokov. Neschopnosť justície vyvoláva potrebnu svojpomocných riešení spravodlivosti, mimo oficiálneho a nepružného systému. Ušľachtilá myšlienka sa však mení na krvavé jatky s nevinnými obeťami. Treba zasiahnuť a zobudiť rázneho Delona! P.S. Rebelantské policajné kriminálky z Talianska a Francúzska 70.-80. rokov mali dve schémy: 1. Korupcia a prepojenie s organizovaným zločinom je tak spletité, že spravodlivo vzbúrený hrdina nemá šancu (záverečná poprava) 2. Svojpomocná vzbura proti systému eskaluje brutálne násilie a preto sa hrdina snaží systém, akokoľvek nespravodlivý a zlý, udržať. Obe línie sú silne spoločensky kritické, obe však paradoxne podprahove hovoria o tom istom: Najlepšie je uchovať jestvujúci stav (status quo) a búriť sa nemá žiadnu cenu. ()
Vzhledem k tomu, kolik jsem shlédl "Delonovek", tak musím "objektivně" říci, že Nebuďte policajta je jedna z nejslabších, děj lze dost dobře předvídat, neohrožený hrdina (Delon) filmem proplouvá s mírně nepřítomným a trochu naštvaným výrazem a celé je to takové neslané, nemastné, že vlastně ani nevím, zda jsem to skutečně shlédl nebo ne. To je prostě trochu málo, jsem zvyklý na úplně jiný level. Každý má právo občas trochu šlápnout vedle, takže netřeba se z toho hroutit, ale myslím že je nejvyšší čas, aby někdo vzbudit režiséra. ()
Sedlo mi to, až jsem překvapený. Asi tím koncem, protože většina filmu je taková nemastná neslaná, jako ostatně u vícero hero filmu, které si produkoval sám Alain. Ale Michel Serrault jako démonický záporák s hlasem Bořivoje Navrátila, to je prostě terno. A ta harmonika, asi nejlepší od dob Tenkrát na západě. Celkem brutální scény, i když je to jinak takový oddechový, civilní film bez napětí, cením atmosféru. ()
Podobne béčkové ako SLOVO POLICAJTA, ale omnoho viac brutálnej (a nápaditej) akcie je tu votkanej do schémy tradičnejšej kriminálky, aj Delon sa znovu vrátil do služby a do obleku. Napätie vyplýva z toho, že na rozdiel od neho divák vrahov pozná od začiatku... Totálna vojna v tomto filme, stierajúca hranice medzi mnohými policajtmi a zločinom, krvavý chaos a zmar ideálov, odrážajú kolísanie francúzskej spoločnosti medzi presvedčením, že nikomu sa nedá veriť a potrebou o niečo sa predsa len oprieť. Jedinou istotou by mal zostať Alain Delon na sklonku svojej kariéry, spečaťujúci sa ako rozhodný sympaťák, teraz už aj ochranca liberálnej demokracie proti pravicovým sviniarom - ktorí to pravdaže mysleli dobre, lenže kto sa s ohňom zahráva... Navrch má však ale napokon Alain, smutný hrdina, ktorý to nemyslel nijako, len si ako vždy robil svoju prácu... ()
Podsvětí před tribunálem "čistých." My jsme dozorci pořádku. Řadová smrt vystoupila z davu. Mrtvým nechť crčí ze šosu trest posledního soudu. Pod plachetkou noci sbor spravedlivých bdí, zatímco Alain Delon klidně spí. Hodiny bijí na poplach. Je čas se odkopat, z vyhřáté postele za povinnostmi spěchat. Nedobrovolně probuzen, rozmrzelý, nedospalý, musí noční můru denní vypudit. Už už pálí těžkou ráží, cinká pouty, stíná hlavy. ()
Galéria (5)
Fotka © Cité Films
Zaujímavosti (5)
- Film je věnován Jeanu Gabinovi. (JohnSmith)
- Film byl natočen za tři měsíce mezi červnem a srpnem roku 1988. (Terva)
Reklama