Dvaja proti gangu

Jedna hviezda za Dafoea, druhá za Dillona. Nech sa Brinker (buď mu zem ľahká) akokoľvek snaží, pretláča do každého záberu čo najviac známych filmových i televíznych hercov, lepí na nich smiešne fúzy, 80.-tkové handry, alebo aspoň klobúky, ktoré boli z módy už začiatkom 20. storočia, autentická atmosféra dobovej Louisiany z toho okrem močiarnych záberov príliš nedýcha. "Štýl" a oldschool look je falošnejší než Mečiarov spev (a že sa miestami snaží neúspešne evokovať výborný Justified a záplavu podobných filmov a seriálov tiež nepomáha), a keď príde na akciu, začnú sa prejavovať všetky nedostatky kameramana a strihača, výsledkom čoho je dôsledná antidynamika pripomínajúca lacné béčkové televízne záležitosti z 90. rokov a filmy Stevena Seagala. A najmysterióznejšia vec na celom filme je jeho priradenie k mysterióznemu žánru. Škoda, mohlo to byť celkom dobré. 40% (27.07.2014)

Pri sledovaní tohto filmu som mal pocit, že som ho už videl. Tento nedostatok možno pripísať viacerým chybám sprevádzajúcich tento film. Spomeniem napríklad scenár, ktorý ľahkovážne prezentoval ako uloviť zločinca na stranu zákona a jeho následná odplata, či vyziabnutá a ustráchaná akcia. Dosť nesymetricky pôsobilo niektoré zapojenie hudby do kľúčových momentov ako v prípade vykrádanie sejfu, keď celú činnosť sprevádzala hudba a tiež občasné prerušenie atmosféry vsunutím zbytočných záberov ako v prípade prenesenia sa z poza múrov vezenia do prírodnej krásy. Herci síce hrajú a čas plynie, ale zážitok z filmu neostáva takmer žiadny. 50% (22.03.2014)

Priemerná krimi bez autorského rukopisu. Televízne pôsobiaca, recyklujúca 100x videné. Dynamika rozprávania prítomná, ale postavám chýbajú ostrejšie rysy. Na jedno pozretie vystačí, hlavne vďaka Dafoemu, ktorý je vo svojej roli najpresvedčivejší. Dillon si je spočiatku neistý, z čoho sa vyklube možný zámer nedávať najavo emócie a neodkrývať povahu postavy. Berenger ako najvyšší mafiansky boss diskutabilný. Viacej vo mne evokoval prepitého strejdu z domova dôchodcov, než strach vzbudzujúceho zlosyna. Do telky pre diváka, ktorý si rád chrochtá pri starých časoch. (27.09.2014)

Já vím, o mrtvých by se mělo jen v dobrém, jenže režisérovi se podařilo natočit tak tuctové osmdesátkové krimi-akční céčko, že nebýt několika známých tváří, neštěkl by po Bad Country jediný pes. A to je ještě tuctovost z mé strany kompliment, takto otřesně napsané dialogy, kvůli tomu naprosto nesympatické a odosobněné postavy, neexistující gradaci a levné a nepovedené využití atraktivního a stále více trendy prostředí amerického jihu by totiž člověk i mezi Seagalovkami pohledal. Chudý rozpočet se nakonec nejvíc podepisuje na akci, protože ani ta přes slušný počet ve filmu vystřelených kulek nedokáže této tragédii dodat jakýkoli náboj. Osobní poznámka: Willem Dafoe v roli drsoně se po Grandhotelu Budapešť už asi nikdy nebude dát brát vážně. (28.03.2014)

Kdyby to bylo jen o chlup drsnější, mohl bych si na tom brousit paty...jenže co pak s tím? Takhle je to trochu nudné, každou chvíli musí člověk zaostřit, aby poznal, který kníráč tam zrovna imituje rašpli. Čekal jsem nějaké akční akce, ale moc jich nebylo, čekal jsem kultovní suché hlášky, ale nebyla žádná, takže jediné poučení z toho plyne: Kdo se spřáhne s fízly a začne práskat na kámoše, na tuty chcípne hnusnou smrtí (23.03.2014)