Červený kapitán

Ukázka koprodukčního, ale přesto klasicky českého filmu. Vizuálně, technicky kvalitní snímek, kterému chyběla dramaturgie při psaní a revizi scénáře, který absentoval a nahradily ho jen názvy kapitol, u kterých si někdo domýšlel děj tak, aby celek vlastně o něčem byl. Film, ke kterému by se měl divákům dávat manuál. Sice jsem děj pochopil, ale pro mě prostě nepřinesl nějaký ucelený příběh, jen jakýsi zcenzurovaný spis, kde si musíte domýšlet ty začerněné věty a slova. A ty postsynchrony byly naprosto úděsný, že mnohdy nebylo vůbec rozumět, co kdo říká. Předábovávat Poláky ještě chápu, těm by asi většinou nebylo rozumět a nedávalo by moc smysl je v Československu mít a dělat, jak jim všichni bez potíží rozumí, ale předabovávat i Slováky v ději, který se odehrává v Československu, kde alespoň někdo musel slovensky mluvit, je fakt vrchol debility. Veď tam snad nikto nehovoril po slovensky, to čo bolo za Československo vo filme? (04.02.2018)

Po vizuální stránce dost zajímavé a porevoluční atmosféra je tu zachycena náramně věrně a atraktivně, ale ke dnu to posílá naprosto neuchopitelný, nepřehledně odvyprávěný příběh, kde nejsou osvětleny ani základní motivace postav. Tragické ozvučení dialogů tomu také příliš nepomáhá. Prostě jeden velký chaos a kvůli tomu strašná nuda. (06.11.2020)

„Boh z nás urobil ateistov, aby sme lepšie znášali to, čo každodenne robia jeho ovečky.“ Dobrá vizuálna stránka, sympaťák v titulnej úlohe, občas príjemne drsné a krvavé (klinec v hlave, nechty, háčik z udice, vývrtka na víno), pobavili ma dialógy a hlášky („Daj si pásy, nepotrebujem aby sa do mňa s*ali ešte aj dopraváci.“) a fajnová retro atmosféra (tvorcovia majú podchytené detaily, napr. by som sa bol hádal, že FUN rádio vtedy neexistovalo, ale skutočne začalo vysielať už v r. 1990). Potešili ma niektoré herecké výkony. Konkrétne Chudíka, Suchánka, Geišberga a Kaisera. U Ladislava Chudíka už bolo vidno, že na tom .nie je dobre, je poznať, že režisér asi nakoniec bol rád, že to herec ako-tak zvládol (všimnite si, ako sú konštruované jeho scény, jedna veta, strih, prestávka, druhá veta, strih...) a že ho vystrihnúť resp. pre-obsadiť (legendárny slovenský herec zomrel ešte pred premiérou, ako 91-ročný). Bolo to silné. Každopádne mi scenár nedával veľký zmysel a Kronerovej postava bola príliš na efekt (v každej scéne po dva tri preplnené poháriky rumu, to za deň stiahla koľko, tri fľaše?). Vyloženým mínusom je nezrozumiteľnosť toho, čo herci hovoria (!) a druhá polovica, v ktorej predsa len už to nie je tak úplne ono a ako to už nejeden raz zvykne bývať, otázky sú mrazivé a znepokojené, ale akonáhle sa na ne začne odpovedať, úroveň trochu klesá. A strih bol miestami divný (Suchánkov únos). Genzerovo cameo som si všimol až pri tretej repríze. (23.01.2018)

Na jednu stranu spokojnosť s vynikajúco zachytenou dobovou atmosférou, vydarenou technickou stránkou s množstvom zaujímavých vizuálnych nápadov (úvodné titulky) a obstojnými hereckými výkonmi, na druhú stranu únava z jednoduchého, no chaoticky vedeného príbehu, nezvládnutej náväznosti jednotlivých scén, občasnej naivity a chvíľami až príšernej artikulácie niektorých hercov. Červený kapitán mohol byť naozaj kvalitným porevolučným filmom, miesto toho ide skôr o názornú ukážku premárneného potenciálu. Seriálové Mesto tieňov ma pri všetkej jeho rozvláčnosti bavilo o niečo viac. 50% (07.11.2016)

Frajerská adaptácia Dánovej predlohy, aj keď ortodoxní dánisti budú frflať, že z príbehu zmizla tá stupídna línia s templárskym pokladom. Jej vyškrtnutie je však to najlepšie, čo mohli scenáristi urobiť – príbeh tak výrazne nabral na konzistentnosti a mohol sa sústrediť na dostatočne nosnú eštébácku zápletku. Herecky je to takmer bez zaváhania – proti svojmu typu obsadený Suchánek je super, takisto Kaiser, Poliak v hlavnej úlohe to utiahne už len tým, že je sympaťák a dokonale vystihol horkokrvného Krauza. Film má dokonalú dobovú atmosféru – z plátna priam sála horúce leto 1992. Sem-tam prebleskne typicky dánovský chlapský humor či ostrá replika a všetko perfektne dolaďuje možno najlepšia hudba, akú som za posledných 20 rokov počul v českom alebo slovenskom filme. Najviac ma potešilo, ako veľmi moderne film vyzerá, ale zároveň to nie je také to okázalé štylistické cvičenie na tému „aha, vieme urobiť záber ako Fincher alebo Scott“, rôzne cool zábery nerušia rozprávanie. Takisto tam nie sú žiadne samoúčelné akčné scény, keď už dôjde na pár po papuli (alebo do tepny), je to jednak výborne natočené, jednak to dáva zmysel v rámci príbehu. Jediná výhrada smeruje k príliš útržkovitému záveru, ktorý tak pôsobí trochu dopletene a niektoré dejové línie sú potom na „kolektívne dovysvetľovanie v krčme“ alebo druhú projekciu. Palec hore a pokojne by som bral od rovnakého štábu a s tými istými hercami adaptácie ďalších Dánových knižiek. Pokojne s ročnými frekvenciami. ;-) (11.03.2016)