Padlí andělé

Je to dosť dobrá kriminálne ladená umelecká romantická dráma od Wong Kar-Waia. Má veľmi dobrý príbeh tvoriaci dve línie odohrávajúce sa v tej istej oblasti, prvá o prvotriednom nájomnom zabijakovi, ktorý prijíma zákazky od svojej manažérky a síce sa ani moc nepoznajú, napriek tomu o ňom ona sníva, ale on jej city neopätuje a tak ho zradí a druhá o nemom mladíkovi, ktorý žije so svojim otcom a živí sa pouličným predávaním tovaru. Raz narazí na sympatickú ženu, ktorú opustil priateľ, s čím sa nevie zmieriť, ale aj tak vytvoria pár, pričom on sa do nej zamiluje, no mladík si predsa len uvedomuje, že ona stále miluje svojho bývalého. So spracovaním som dosť spokojný, síce o nejakom plnohodnotnom deji sa tu až tak moc hovoriť nedá, ale s tým tu nemám ani najmenší problém, keďže toto prevedenie sa skutočne vydarilo. Všetky zásadnejšie postavy mi sadli, rovnako aj vzťahy medzi nimi, pričom ma zaujalo, že dialógov sa tu vlastne ani moc nevedie, skôr je tu plno vnútorných monológov, čo tomu dodáva zaujímavý náboj. No najväčšiu pozornosť si aj tak získa zaujímavé vizuálne prevedenie a tá perfektná atmosféra, či už nočného Hong Kongu plného neónov, ale miestami pôsobí aj tak zaujímavo psychadelicky a kvôli mnohým pohľadom zblízka až tak intímne. Síce druhá polovica mi už prišla trochu slabšia, než tá prvá, za čo môže hlavne ten vzťah s otcom, ktorý mi k tým ostatným výraznejším prvkom moc nesedel, ale ani ten nie je zlý a tak sa mi to po celý čas dosť páčilo. Inak akcia a romantika tu očakávane nie sú v klasickom štýle, ale sú prispôsobené a tak mi vyhovovali aj takto. Herecké obsadenie sa mi páči, Leon Lai ako zabijak, k tomu zábavný Takeshi Kaneshiro v úlohe nemého mladíka, Charlie Yeung ma nesklamala ani v tejto hysterickej úlohe a ešte pár zaujímavých vedľajších postáv. Réžia a technická stránka sú skvelé, perfektná vizuálna stránka, pri ktorej mi ani vôbec nevadilo, že sa dej odohráva prevažne v menej atraktívnych interiéroch, vynikajúca atmosféra, Wong Kar-Wai to zvláda prvotriedne. A k tomu ešte tá zaujímavo zvolená hudba. Predchádzajúci Chungking Express mi sadol ešte o trochu viac, ale ani Fallen angels ma rozhodne nesklamal a to ani po viacerých pozretiach. 78% (05.07.2014)

„Nikdy nezapomenu, jak chutnal.“ Některé vztahy jsou jako jídlo z fast foodu. Rychle sníst a pokračovat dál. Nezbývá čas na konverzaci, lidské životy jsou již pouze konzervovány. Svět nabízí tolik chutí, že vzniká přirozená potřeba zkoušet stále nové a nové. Jenže čeho dosáhneme? Vyprázdněnosti a poznání, nakolik stejné může být napohled jiné. Povrch, který Wong Kar-waie se všemi jeho obrazovkami, neony a zrcadly tak fascinuje, klame. Neprozrazuje, co se skrývá uvnitř a neprozrazují to nakonec ani vnitřní monology několika vypravěčů. Pravdu musíme hledat mezi tu pomalými a dlouhými, tu rychlými a krátkými záběry. Mezi momenty mlčení a momenty ohlušující střelby. Nepravidelným rytmem a ledabylým střídáním objektů jeho zájmu nám Wong brání, abychom Padlé anděly sledovali jako kterýkoliv jiný vztahový film, operující s určitou sadou vyprávěcích konvencí. Stejně jako hrdinové, řídí se i vyprávění vlastními pravidly, nutí nás být ve střehu a hledat si vlastní cestu k pochopení příběhu. Stejně jako na lásce, je i na Wongově filmu krásné, že jej bezezbytku pochopit nelze. Právě pro ono neustále unikající, nezachytitelné „něco“, nemá smysl s konzumací otálet. 80% Zajímavé komentáře: Marius, ancientone (20.05.2016)

Tak já nevím, den předem jsem byla v Plzni ve vynikající čínské restauraci a jídlo bylo skvělé. Druhý den jsem si pustila tenhle film a začala mít podezření, jestli ty chutné houby, co tam byly, nemají nějaký účinek s prodlouženou působností, mírné halucinogenní účinky, a jak poznamenal (ne)vtipně jeden kolega uživatel - hlavně si zavři okno:-) , tak tenhle dojem jsem měla při sledování tohohle asijského filmu, kde na periférii města pracuje zakázkový nájemný zabiják, dívka, která se kvůli němu trápí, lidičky žijící v malých bytečcich s malými krámky, kde vás může přepadnout individium, co nemluví, které si vydělává neskutečným zpúsobem, šlapky ale i slečny, které jejich láska skutečně odvrhla a jim z toho tak trochu hrabe....neskutečná mozaika podsvětí, která je tak bizarní, že nevíte, co s tím. Jenže já už vím, tři hvězdy mi na to stačí:-) (14.01.2013)

Ako také éterické zasnenie sa niekde pod povrchom veľkomesta, niekde v jednom z jeho mnoha stredov. Voľné nadviazanie na CHUNGKING EXPRESS v ničom nezaostáva za svojím "predchodcom", ponára sa do farebne bohatej štylistiky, ktorá je pre Wongove filmy signifikantná, vizuálne nesmierne bohatá práca, lepšie je použiť rovno výraz hra, s kamerou, živelné tance teplých, expresívnych farieb v tmavých prostrediach podchodov, zdanlivo nekonečných tunelov a malých občerstvení či ešte menších izieb, veľmi éterický kolorit, v ňom sa odohráva bohato rozvetvený scenár spájajúci dve dejové línie, zdanlivo nespojiteľné v rýchlom chaose, rôzne prekrúcajúci a premýšľajúci dianie na plátne, ojedinelá (kon)fabulácia. Celá snímka ťaží z hľadania a vytvárania nie bežného (miestami hraničiaceho s príjemne absurdným) v bežnom prostredí s bežnými ľudmi, jednoznačne sa jej to darí. Vytvára "nákazlivé" postavy, tie sa nám na plátne otvárajú vo svojich monológoch, vytvárajú si s nami blízky vzťah, darí sa "prekročiť" hranice" plátna (obrazovky - nech som úprimnejší a menej patetický, hehe). Ich životné prostredie sa dostáva do krásne psychedelických rovín, stále sa držiacich kúsku každodennej reality . Kar-wai Wong deklamuje svoju obrazotvornosť presiaknutú zvláštnym zmyslom pre humor a pohľad na život (ktorý sa v jeho filme javí neskutočne zaujímavo, častokrát snovo), citom pre silnú atmosféru, pohlcuje diváka - ak pristúpi na jeho svojskú, štylisticky ohromne vyspelú hru. (14.05.2013)

V niektorých ohľadoch výnimočný film. Vizuálna stránka je úchvatná (ako vlastne u Wonga vždy), hudba tiež, len príbeh je trošku prázdny a pomalý, čo záverečnej katarzii značne uberá na intenzite. Pôvodne som chcel dať plný počet, to by som ale asi išiel proti sebe samému, pretože skoro celú prvú hodinu filmu som sa prenudil. Vizuál skrátka nie je všetko. Ani keď je dotiahnutý za hranicu dokonalosti. (26.01.2013)